De Jure má pán pravdu /neviem o konkrétne aký materiál ide/, v ČR platí zákon o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, k čomu sa vyjadruje znenie zákona 71/1994 Sb. ze dne 23. března 1994 o prodeji a vývozu předmětú kultúrní hodnoty a následných úprav. Podobné a i podstatne prísnejšie zákony majú napríklad Maďarská republika, alebo Ruská federácia. Tieto skutočnosti som si overoval aj u majiteľa Numizmatiky Zlín znalého tejto problematiky.

Jedná sa o bežne dostupné mince napríklad Ag pamätné mince ČSR-ČSSR-ČSFR 1945 - 1992 alebo R-U mince zlatníky, koruny, nič zvláštne. Prvýkrát som sa stretol s takou informáciou. Ako to preboha chcú kontrolovať ? Na Aukre sa predsa predáva a nakupuje úplne bežne.

DušanF - Nesmite se na celou vec divat jako numismatik, ale jako pamatkar. Predmet kulturni hodnoty muze byt mince treba za 1 Euro nebo take za 10000 Euro. Numismaticka hodnota v tomto pripade nehraje roli. Muzete si zazadat o povoleni, mrknete na odkaz.

http://www.npu.cz/pro-vlastniky/obecne-informace/prodej-a-vyvoz-predmetu...

Pocujem o tom prvy krat, zaujimave info... Len prax je asi taka ze vacsina posiela bez povolenia, s casu nacas colnici otovria balik a daju pokutu... Alebo?

Ja som si ten zákon pozrel, ale pochopil som to tak, že je tam príloha č.1, kde sú rozpísané všetky predmety z rôznych oblastí a príloha č.2 je súpis inštitúcií a organizácií, ktoré tieto konkrétne predmety v oficiálnych zbierkach v rámci celej ČR evidujú. Z toho mi vychádza ako nezmysel, aby som svoj majetok /mince zdedené, kúpené v Čechách alebo inde v zahraničí nemohol predať komu chcem a kam chcem.

Myslim, ze je jedno, jestli jsou mince zdedene nebo koupene, pokud jsou starsi 50 let, jsou predmetem kulturni hodnoty a na jejich vyvoz je treba mit povoleni. V praxi je to zamozrejme jinak, nikdo to moc neresi a vetsina sberatelu patricne zakony ani nezna.

Jeste strucne tady http://www.cns-tabor.cz/articles/zakon.html

pls zmazať tento moj príspevok, bol chybný

Presne tak, dokonca aj pri dražení v aukciách poriadaných ČNS by ste mali mať povolenku na vývoz. Počul som však aj názor, že mince napr. Gottwald, Stalin, ktoré sú síce staršie ako 50 rokov avšak dovoz z čiech by mal byť OK, vraj to boli mince československa a to bol aj náš štát. Ale či to je len dáka výhovorka neviem.
Zákon to jasne definuje. Mince nad 50 rokov, nábytok tuším nad 80 rokov atď....
Odporúčam publikáciu "Právne aspekty zberateľstva - Stanislav Valovič" myslím, že to tam je všetko zhrnuté...

Aj Rakúsko - Uhorsko bol náš štát. Cestovaním po Tirolsku ľutujem že nezostal.

R-U nebol náš štát. to bola monarchia rodinného klanu. moderní otrokári, vykorisťovatelia, utláčatelia...
a preto niet čo ľutovať. a kvôli nejakej nostalgií nad niečím sa tam treba proste jednoducho presťahovať.
kúpiť si tam byt, dom, nebodaj pozemok. a tak žiť v neľútosti

tak, tak. v podstate to stále tak aj po rozdelení federácie platilo. v lete, pred zrušením colníc na spoločných
hraniciach v 2007 sme boli na dražbe v Šumperku. cestou späť na colnici po príkaze otvorte mi ten kufrík, keď tam zbadali mince, odporúčali nás "nabok" a začali celú osádku vozidla lustrovať. doslova a do písmena.
už som myslel v jednu chvíľu, že rozoberú autiak. všetko z vačkov ven. zobral mi peňaženku a všetko, čo som v nej mal, pozeral, papierik po papieriku. takmer každú mincu v zakladačoch, tak som im hovoril, čo je čo.
až tu sme sa dozvedeli, že tam ukradli nejaké zlaté mince. a tak na všetkých colniciach bola pohotovosť.
aj keď som colníkovi čosik okolo vývozu hovoril, stejne kamsi zavolal a overoval. až potom nás pustili.
šok som mal z toho dobré dva dni, než som to rozdýchal.
dovtedy, aj keď sme o tom zákone vedeli, nikto nikdy nepýtal nejaké povolenie. myslím, že snáď 2x sa stalo, že
nám niekto z komisie aukcie pri vyberaní položiek podotkol, že by sme mali mať vývozné povolenie.
proste sa to tolerovalo. jedno či minca 25 alebo 325 ročná.

Tak,tak,pán amalka má pravdu.Možno aj svätú.

Páni, komentáre vyššie sú myslím hóóódne ďaleko od motívu tohoto blogu a naozaj sa mi nechcelo do tejto témy sa zamotávať, ale tak radikálne vyjadrenia ako "novodobí otrokári a vykorisťovatelia" mi skôr ako reálny obraz tých čias pripomínajú Marxov Kapitál... Bolo by možno vhodné pred takýmito ortodoxnými tvrdeniami si porovnať životnú úroveň národov R-U monarchie so zbytkom Európy, prípadne nazrieť aj na iné kontinenty. Ak nebolo Rakúsko-Uhorsko "náš štát", tak ktorý bol do roku 1918 náš? Veľkomoravská ríša? Doporučil by som opäť trochu objektívneho štúdia. Za ďalšie, absolutistické štátne zriadenia boli vtedy obvyklé naprieč celou Európou i inde. Do dnes je v Európe desať kráľovstiev, kniežatciev i keď sa vývojom jedná už zväčša o parlamentné monarchie. No a za posledné, nedá mi nepovedať, za Františka Jozefa bolo absolútne nemysliteľné a nepredstaviteľné aby štátni úradníci tak bezbreho rabovali štát a štátnu kasu ako sme toho svedkami dnes, že aj turci a tatári by bledli závisťou. A na záver, k tej dobrej rade, desaťtisíce slovákov museli odísť žit a pracovať do zahraničia pretože doma nenašli možnosť, šancu, nádej pre dôstojný život a mnohí tí čo zostali často krát ťažko pracujú šesť dní v týždni za 300e ako napríklad šičky vo Svidníku. Necítim sa byť zlý slovák a jasné že nič nie je čiernobiele, ale skutočne by si to žiadalo trochu objektivity, zváženia dobových súvislostí a pragmatizmu.
Veľmi by som si prial, aby tento môj príspevok bol vnímaný ako námet na zamyslenie, nekonfrontačne a v rámci kultivovanej diskusie.

Pées, ako často píše dobrá víla, ja som sparkyho komentár tak vnímal, že mu bolo smutno pri potuľkách Tirolskom, keď mohol porovnať mnohé zo spoločenských kritérií, ako životná úroveň, životné prostredie, služby atď s našou realitou. Keď si uvedomíme, že po II. sv. vojne k nám rakušania chodili kupovať jedlo, tak sa myslím objektívny človek duševnej clivote neubráni...

s tymto mozem len suhlasit, ja sam pri mojich potulkach svetom niekedy mam tuzbu aby nas rakusania anektovali

Ja si za tým čo som napísal stojím. Najlepšie to pochopil Marlen ktorý to opísal presne. A bolo by dobré túto časť debaty presunúť asi do blbosti.

Marlen MG - veľmi výstižne povedané

Jednou z tragédií Slovákov je, že sa dobrovoľne vzdávajú vlastných dejín ako zatuchnutého dedičstva ktoré smrdí

Niet sa potom čo diviť, že xenofóbia a extrémizmus sa tu rozmáhajú ako huby po daždi...

Ako obvykle pointa blogu je zase ďaleko za nami. Pripúšťam, že sa informácie k veci už asi vyčerpali.

Skôr sa domnievam že je to tak zložitá, neprehľadná a často asi aj zmätočná téma, že ťažko už niečo zásadné a relevantné napísať. V tejto problematike sa možno dôkladne neorientujú ani právnici a úradníci kontrolou tejto oblasti poverení. Napríklad svätováclavský dukát 1923 - 1939 sa v reálnom čase razil ako investičná minca /viac o tomto na inom mieste/ a tak figuruje do dnes, i keď cena predvojnových ročníkov a ich vzácnosť je dnes veľmi vysoká. Bolo by asi treba právnu anylýzu ako vlastne postupovať pri všetkých prvorepublikových a neskorších razbách pred rozdelením Československa, veď to boli razby ako /dnes/ české, tak rovnako slovenské. Takže na nás sa v akej miere a na základe čoho má týkať nejaké obmedzenie "vývozu" ak ich berieme vlastne domov? Okrem toho, mimochodom, aj Slovenská republika má obdobné zákony, nariadenia a predpisy /napr. Predpis č. 207/2009 Z.z. a ďaľších/. Pochybujem že sa v tejto problematike dokonale orientujú i ľudia ktorí by to mali kontrolovať...

Tá "bodka" s reálnym popisom stavu a perfektnou úpravou je už tu. Má to hlavu aj pätu, radosť čítať. Ďakujem za príspevky.