Myšlienka založiť toto vlákno vznikla hlavne na základe získaných zaujímavých informácií od nášho ochotného kolegu, ktorý reagoval na moju dávnejšiu otázku súvisiacu s prvým sklárskym platidlom - VEXLE. Na zmienku o tomto platidle som narazil úplnou náhodou pri čítaní známeho slovenského denníka. Avšak v článku chýbali ďalšie informácie, fotky ako platidlo v skutočnosti vyzerá a tak som zo zvedavosti začal pátrať, bohužiaľ bez výraznejších výsledkov.

Po čase ma oslovil náš kolega z BM, ktorý chce ostať v anonymite. Touto cestou by som mu chcel hneď na začiatku aj takto verejne, srdečne poďakovať.

Robotným známkam a známkam jednotlivých panstiev na území Slovenska som sa doposiaľ hlbšie nevenoval, preto sú moje vedomosti v tejto oblasti veľmi skromné, ale zvedavosť mi nedá...

Prvé sklárske platidlo - VEXLE

Sklárske mesto UTEKÁČ

História:

Prvá písomná zmienka o obci sa zachovala v záznamoch Banského štátneho archívu v Banskej Štiavnici z roku 1593. Miestne pomenovanie Utekáč sa dostalo do povedomia pravdepodobne podľa zaujímavej udalosti, údajne cez túto dolinu "utekal" pred Tatármi sám uhorský kráľ Belo IV. po porážke pri rieke Slaná (12.4.1241). Pôvodný názov osady bol Új-Antalvölgy, čiže Nová Antonová dolina a terajší názov Utekáč sa používa od r. 1919. História obce je neoddeliteľne spätá so sklárskou výrobou. Výrazný rozvoj obce nastal príchodom grófa Antona Forgáča, ktorý r. 1787 otvoril skláreň v Utekáči. J. Bárta tvrdí, že skláreň bola založená v roku 1824.

Gróf Forgáč priviedol kvalifikovaných sklárov, najmä bavorských Nemcov a lužických Srbov, ale boli to aj rodiny sklárksych majstrov z Maďarska, Čiech a Moravy. Dokazujú to náhrobné kamene na cintoríne a ešte aj dnes vyskytujúce sa nemecké priezviská.

Sklársky priemysel nielen vybudoval a preslávil Utekáč, ale zachovali sa aj viaceré typické zvyky sklárov. Jedným z nich bolo klepanie - budenie sklárov, ktoré zaviedol gróf Forgáč - miestny šmelcír po natavení skloviny prechádzal sklárskou kolóniou a klepaním na liatinu zvolával sklárov do práce. Táto tradícia je známa ako "Felez", pretrvala viac ako 100 rokov.
Ďalším zvykom bolo napr. "pochovávanie" svetla na Jozefa (19.3) alebo "Sklársky kermeš" - martinské hody, zvyk pochádzal z doby keď sezóna končila výhasom v peciach na Martina (11.11.)

Zo začiatku išlo v sklárňach o výrobu žltého tabuľového skla, neskôr sa zaviedla technológia bezfarebného skla.

Ďalšími majiteľmi sklární boli: od r. 1824 Gustáv Pichler a od roku 1865 sa stal vlastníkom jeho zať Štefan Kuchynka. Založil továrenskú ľudovú školu a v roku 1859 zaviedol tiež vlastné peniaze - VEXLE, za ktoré si robotníci mohli nakúpiť tovar len v jeho obchodoch.

AVERZ: Új-Antalvölgy Üveggyár, v spodnej časti hviezda, 2 poháre s karafou?

REVERZ: nominál 5

Starší syn Štefana Kuchynku - Gejza zaviedol ako prvý v Uhorsku výrobu lisovaného skla v roku 1881. Utekáčska skláreň bola známa v celom Rakúsko-Uhorsku.

Pracoval tu výtvarník Štefan Šovonka. Jeho diela získali v roku 1904 zlatú medailu na svetovej výstave v americkom St. Luis, r. 1906 taktiež zlato v Miláne za dekorované umelecké úžitkové sklo.

Zdroj: REKUS - regionálny kultúrny spravodajca, ročník 21, číslo 12, December 2011