Dnes je   -   - 206 online - neprihlásený - odborná sekcia.

Članky z novin

Komentáre

...

,,Od košických numizmatikov'' toto ma zaujalo... Smile

cital si

cital si aj komentare ?
tam je vysvetlenie
ale...blog je vtvoreny na taketo clanky, ak niekto na nieco narazi, sup ho sem

mižuuu

Michal0296 napísal(a):

,,Od košických numizmatikov'' toto ma zaujalo... Smile

máš problém Smile pod von Smile Košičania sú dobrý ľudia, pracovitý... len príležitosti málo
...a ešte v hokeji...basketbale...tunelovaní...Smile

tomášuu

také niečo by som im povedal aj ja, hoci sa v sadách nevyznám Smile (máš tam chybu: N pl. dobrí ľudia Smile )

No chlapci, pekne vratit

No chlapci, pekne vratit zbierky tam kam patria. Ak sa bojite, tak si po ne pridem a zadarmo ich tam odveziem Wink Nemusite sa bat, ja euro nezbieram, takze ich urcite odovzdam uradom.

Niečo staršie:

1.

Niečo staršie:

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

druhý diel

2.

druhý diel

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Poklad v Sološnici 1.

Poklad v Sološnici 1.

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Poklad v Sološnici 2

Poklad v Sološnici 2

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Poklad z Ptičia

Poklad z Ptičia

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Šarovský poklad 1

Šarovský poklad 1

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Šarovský poklad 2

Šarovský poklad 2

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Šarovský poklad 3

Šarovský poklad 3

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Šarovský poklad 4

Šarovský poklad 4

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Z dejín košickej mincovne.

Z dejín košickej mincovne.

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Najväčšia falošná mincovňa.

Najväčšia falošná mincovňa.

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Zlodeji pokladov?

Zlodeji pokladov?

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Zlodeji pokladov? 2

Zlodeji pokladov? 2

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Zlodeji pokladov? 3

Zlodeji pokladov? 3

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Zlodeji pokladov? 4

Zlodeji pokladov? 4

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

SUPER

Trobo, všetko si ukladám do PC. Ďakujem za články Smile

admin Burzy mincí

Košický zlatý poklad.

Bohužiaľ nemám všetky články venované tejto "zbierke"

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Návrat do Košíc.

Návrat do Košíc.

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Mince z celej Európy.

Mince z celej Európy.

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Najväčší kus.

Najväčší kus.

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Najstarší statér.

Najstarší statér.

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Aj ja dakujem za clanky

Aj ja dakujem za clanky Smile

Menová reforma v r. 1953

Dnes uplynie 50 rokov od peňažnej reformy v Československu
**********************************************************
autor: Ing. Ľuboš Pavelka
BIATEC (asi)
**********************************************************
Masové okradnutie obyvateľstva v Československu o úspory, výmenu peňazí v pomere 50 :
1 sprevádzali osobné tragédie

Dátum 30. máj 1953 sa čiernymi písmenami vryl do pamäti obyvateľov Čiech, Moravy a
Slovenska ako symbol meny peňazí.
Dátum 30. máj 1953 sa čiernymi písmenami vryl do pamäti obyvateľov Čiech, Moravy a Slovenska ako symbol meny peňazí. Tento strašiak nezapadol ani rokmi do zabudnutia, jeho tieň sa objavoval v 60. a 70. rokoch dvadsiateho storočia pri "zaručených
fámach" o pripravovaných krokoch štátu smerujúcich k poškodeniu úspor obyvateľstva. Na vysvetlenie okolností tohto
masového okradnutia obyvateľstva o úspory za neuveriteľný jeden deň!!! musíme načrieť do histórie a zamerať svoju pozornosť na hospodárenie krajiny od konca druhej svetovej vojny až po poslednú májovú sobotu roku 1953. Vojnou zmietané krajiny na financovanie svojich potrieb vždy používajú osvedčený spôsob - tlačenie papierových peňazí. Inak to nebolo ani u nás. Vojna sa skončila porážkou Nemecka a pre Čechov a Slovákov znamenala opätovné spojenie oboch častí krajiny v roku 1945. Protektorát Čechy a Morava zanechal za sebou okrem iného znehodnotenú menu - protektorátnu českú korunu s oveľa nižšou hodnotou oproti slovenskej korune. Slovenská mena sa začala oslabovať až v roku 1944 a 1945. Príčinou bol nevýhodný klíringový kurz Ks k nemeckej ríšskej marke (1: 11,628 Ks) a tiež masívnejšie financovanie štátneho deficitu tlačením nových bankoviek. Na Slovensku ku koncu vojny okrem toho obiehali aj iné platidlá: napr. vojenské poukážky z roku 1944 vydané v Moskve. Sovietska armáda nimi uhrádzala nevyhnutné náklady na oslobodených územiach Slovenska a tiež žold svojim vojakom. O tom, že išlo o kuriózny platobný prostriedok, svedčí aj skutočnosť, že 20-korunová poukážka bola vydaná s
pravopisnou chybou. Slovom mala uvedenú hodnotu dvacať namiesto dvadsať korún československých. Celkovo bolo v Moskve vydaných približne 2 miliardy korún československých v podobe poukážok. Platiť začali na oslobodených územiach začiatkom roka 1945. V januári 1945 sa poukážky cez Finančnú centrálu v už oslobodených Michalovciach prostredníctvom národných výborov a vojakov československej a sovietskej armády začali dostávať do obehu. Dlho sa však s nimi neplatilo. Neokolkované zamrzli už v novembri 1945 na neúročených viazaných vkladoch. Časť vytlačených poukážok slúžila po okolkovaní od novembra 1945 po prvej menovej reforme ako dočasné obeživo, kým Československo zabezpečilo vytlačenie riadnych bankoviek a štátoviek v priebehu roka 1946.

Predohrou bola Benešova reforma
-------------------------------
Všetko obeživo z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava a slovenské obeživo vrátane vojenských poukážok bolo pri tzv. Benešovej peňažnej reforme v roku 1945 bez ohľadu na kúpnu silu vymenené v pomere 1:1 za nové československé koruny. Pozor - ale len vo výške 500 starých korún na osobu! Ostatná hotovosť, vklady v bankách, štátnedlhopisy, hypotekárne záložné listy a nevyplatené životné poistky, sa ocitli v balíku tzv. viazaných vkladov. Tie predstavovali zmrazenú hotovosť v objeme asi 300 miliárd korún. Štát tento nepopulárny krok umŕtvenia peňazí zdôvodňoval potrebou brzdiť infláciu, k eďže
peniaze neboli kryté tovarom ani inými hodnotami. Viazané vklady neboli vôbec úročené. Snahou každého majiteľa takéhoto nanúteného a bankou neúročeného konta bolo dostať zo zmrazených peňazí do rúk čo najviac. Zákonom stanovené nariadenie, komu a za akých podmienok uvoľniť mŕtve peniaze, sa často obchádzalo predovšetkým v českých krajoch. Popri platbách sociálneho charakteru (príspevok na ubytovanie finančne slabo situovaného študenta, pohreb, výbavička pre narodené dieťa, atď.) si našla ďalšie zdôvodnenia ako dostať peniaze z pasce von. Tí šikovnejší si tak zachránili aspoň časť úspor z predvojnového alebo vojnového obdobia. Ostatní sporiví obyvatelia mali smolu. Pri nasledujúcej, oveľa bezohľadnejšej peňažnej reforme v roku 1953 prišli o všetko. Staré úspory im prepadli v pomere 1: 0. Podľa dobových informácií si obyvatelia Čiech stihli vyčerpať do roku 1953 viac ako 20 % z viazaných vkladov, Slováci iba necelých 8 percent... Hospodársky vývoj po znárodnení priemyslu v roku 1948 sa prejavil na začiatku päťdesiatych rokov nárastom inflácie. V Československu v tomto období stále pretrvával lístkový a bodový systém predaja tovaru. Viacero základných životných potrieb sa predávalo za nízke ceny v rámci lístkového systému, čo bolo výhodné predovšetkým pre mnohočlenné robotnícke rodiny. Na druhej strane, za výhodnejšie ceny nemohli nakupovať remeselníci, súkromní podnikatelia, dôchodcovia predtým pôsobiaci vo vyšších funkciách v armáde, polícii, bývalí bankári, továrnici atď... Vo voľnom predaji boli ceny vysoké, čo veľa ľudí odrádzalo použiť povojnové úspory na spotrebu. Ľudia neboli ochotní pri platoch 4- až 7-tisíc korún platiť 20-
tisíc za rádio, tritisíc za topánky a viac ako tisíc korún za košeľu. Niektoré ceny v starých povojnových korunách možno prirovnať k dnešnej kúpnej sile slovenskej koruny. Dopyt po tovare na voľnom trhu vzrástol predovšetkým v období stupňovania fám o pripravovanej mene peňazí a vyvrcholil v prvých mesiacoch roka 1953. Štát si dal dokonca tú námahu, že
zriadil agitačné skupiny, ktoré v roku 1952 a začiatkom roka 1953 chodili presviedčať obyvateľstvo o nezmyselnosti fám o pripravovanej peňažnej reforme...

Texty na platidlách schvaľoval Clementis
----------------------------------------
Povojnové papierové a kovové platidlá z rokov 1945 až 1953 neboli jednotné. Najkrajšími boli pestrofarebné štátovky v nomináloch 5, 10, 20, 50, 100 korún a bankovky v nomináloch 500 a 1 000 korún. Vytlačiť ich dala exilová československá vláda Eduarda Beneša v emigrácii počas druhej svetovej vojny vo Veľkej Británii v objeme asi 14 miliárd korún ešte v polovici roka 1942. Platidlá čakali vyhotovené od apríla 1943 v 3 700 debnách v meste Bristol na uvedenie do obehu. Dlhé mesiace čakania na koniec vojny spôsobil, že na debnách sa začala usádzať pleseň, a preto bolo potrebné ich
prebalenie do hydrofóbnych obalov. Texty niektorých platidiel boli české alebo slovenské. Definitívne znenie textov uvedených v slovenskom jazyku schválil Dr. Vladimír Clementis. Zvláštnosťou týchto papierových platidiel podpísaných ministrom vtedajšej emigračnej vlády dr. Feierabendom bol chýbajúci dátum alebo rok vydania. Nikto vtedy ešte nemoholtušiť, kedy sa vojna skončí. Na príprave nových platidiel si vláda dala záležať. Návrhy peňazí konzultovala s odborníkmi z Bank of England a z britského ministerstva financií. Motívy Masaryka, Štefánika, Jiřího z Poděbrad, Jána Kollára či K. H. Borovského na papierových platidlách však po zmene štátneho režimu v roku 1948 boli nemoderné. Proletársky orientovaná vláda pripravila nové návrhy peňazí, z ktorých však stihla do nasledujúcej meny peňazí (1953) vydať iba niektoré. Časové a technické dôvody neumožnili stiahnuť platidlá vytlačené vo Veľkej Británii, a tak v obehu až do začiatku júna 1953 boli v
obehu rôzne vzory bankoviek či štátoviek. Mince sa až do roku 1950 razili z kvalitných farebných kovov. Krásne dvojkoruny s motívom Jánošíka sa z dôvodu nedostatku kovov prestali raziť v roku 1949. Namiesto niklových korún sa v roku 1950 začali raziť drobné mince už iba z hliníka. Do obehu boli pripravené aj hliníkové 5-koruny z roku 1952, ktoré sa už do obehu nedostali. Obyvateľstvo začalo schovávať mince, o ktorých sa domnievalo, že v prípade nových menových opatrení budú v obehu ďalej. Pamätné mince razené zo striebra v nomináloch 50 a 100 Kčs v rokoch 1947 až 1951 boli síce razené vo veľkom množstve, čím nenadobudli vysokú numizmatickú hodnotu, vyznačovali sa však zaujímavým umeleckým stvárnením .V bývalej Nemeckej demokratickej republike v roku 1990 tiež zmizli z obehu drobné mince, ktoré bolo možné zmeniť 1:1 za západné marky na rozdiel od väčšiny úspor.

Americký dolár za 500 korún
---------------------------
Po uskutočnení prvej peňažnej reformy v roku 1945 bol stanovený oficiálny kurz amerického dolára k československej korune 50 Kčs za dolár. V roku 1945 bol tento kurz možno v poriadku. Každý mal v tomto období vo vrecku iba 500 korún... Neskôr už tento kurz bol iba fikciou. Podľa dobových informácií stál jeden dolár začiatkom päťdesiatych rokov na voľnom trhu až 500 korún... Nová povojnová mena - československá koruna - si vzhľadom na hospodárske problémy krajiny, pretrvávajúci nedostatok tovaru a dvojitých cenách na voľno a na lístky či body predávaného tovaru, dlhého života neužila. Po ôsmich rokoch pripravila robotnícka vláda pod vedením prezidenta K. Gottwalda v spolupráci so sovietskymi finančnými odborníkmi radikálnu peňažnú reformu. A. Zápotocký ako nový prezident po náhlej smrti Gottwalda v marci 1953 už len dokončil prípravu na odňatie úspor obyvateľstva, ktoré sa uskutočnilo v posledný májový deň roku 1953. Československá vláda už na konci roka 1952 požiadala Sovietsky zväz o pomoc pri výrobe nových peňazí. Všetky kroky boli pod prísnym informačným embargom. Obyvateľstvo bolo z úst najvyšších predstaviteľov krajiny uisťované o stabilite meny až do posledného dňa pred osudným dátumom 30. mája 1953. Za vytlačenie papierových platidiel a razbu mincí zaplatilo Československo 15 102 090 starých rubľov. Úhrada bola vykonaná už v novej mene platnej po 1. júni 1953 a predstavovala 27 183 761 Kčs kurzom 1,80 Kčs za rubeľ.

Príprava na rozhodujúci deň
---------------------------
Príprava na menu peňazí začala nadobúdať na intenzite začiatkom mája 1953. Vtedy bolo stanovené, že mzdy a platy, ktoré dovtedy boli vyplácané raz za mesiac, sa už nabudúce budú vyplácať v dvoch termínoch: v druhej polovici mesiaca záloha a nasledujúci mesiacvyúčtovanie mzdy. Pracovníkom to bolo zdôvodňované potrebou lepšej realizácie tržieb v obchodoch. V sku točnosti bolo cieľom vyplatiť aspoň 50 % mzdy za mesiac máj 1953 ešte v starej mene, ktorá sa o nasledujúce dva týždne premenila na takmer bezcenný papier... Situácia na vnútornom trhu bola v tomto období zložitá. Neustále chýbajúci tovar v
obchodoch spôsoboval pohotovosť obyvateľstva v oblasti domácej držby papierového obeživa. Ľudia si nechávali veľa peňazí v peňaženkách, aby mohli kúpiť to, čo sa im náhodou podarí zohnať. Nervozitu zvyšovalo aj oznámenie o zákaze čerpania peňazí
sociálneho charakteru z viazaných vkladov. Najväčšia nákupná horúčka vypukla v Prahe 19. 5. 1953. Ľudia húfne vyberali peniaze z vkladných knižiek a skupovali nábytok, rádiá, odevy, fotoaparáty, koberce a cigarety. V závere mája 1953 postupne dochádza k zatváraniu obchodov z dôvodov inventarizácií, prípadne fingovaných opráv. (Pozn. autora: Podobné udalosti sprevádzali aj ekonomickú krízu v roku 1981 v Poľsku.) Dňa 26. mája 1953 bol pozastavený predaj akéhokoľvek voľne predajného tovaru v maloobchodnej sieti. Tí, čo mali doma neminutú hotovosť, sa s peniazmi naspäť vybrali do sporiteľní a
vkladali ich na vkladné knižky. Ako sa neskôr ukázalo - pred nevýhodným prepočtom starej meny na novú ich to aj tak neuchránilo.

Oficiálny dôvod: zhabanie ziskov špekulantom
--------------------------------------------
Dňa 30. mája 1953 vláda prerokovala uznesenie o uskutočnení peňažnej reformy. Zdôvodnené tiež bolo, prečo nepostačovala peňažná reforma z roku 1945: vraj nepostihla dosť tvrdo inflačné a špekulantské zisky z obdobia vojny a okupácie... a nedosiahla žiaduci a triedny účinok. Motívom peňažnej reformy malo byť doriešenie viazaných vkladov (po 1. 6. 1953 prepadli v pomere 1: 0) a odčerpanie nadbytočného obeživa v rukách obyvateľstva. Tezaurované peniaze sú vraj z rozhodujúcej časti v rukách reakčných živlov, bývalých majiteľov znárodnených podnikov a živnostníkov a kulakov. Preto treba proti týmto živlom
obrátiť ich vlastnú zbraň - peniaze. Peňažná reforma sa propagovala ako nástroj triedneho boja. Citáty z dobových novín: "Je konštruovaná tak, aby zbavila špekulantské a nepriateľské živly ich hospodárskej základne. Vo vonkajších vzťahoch sa stávalo čoraz viac neúnosným, aby naša hodnotná mena bola pripútaná k americkému doláru. Preto ju treba osamostatniť a vytvoriť pevné zväzky so stále silnejúcim hospodárstvom ZSSR... " Za zmienku stojí aj odôvodnenie potreby vykonania meny peňazí v prejave prednesenom Viliamom Širokým na zasadnutí Národného zhromaždenia dňa 30. mája 1953: "V dnešnom období, v úpadku kapitalistického hospodárstva a horúčkovitého zbrojenia, menové reformy uskutočnené v kapitalistických štátoch po druhej svetovej vojne nepriniesli upevnenie a stabilitu meny. Naopak, aj také meny ako anglická libra šterlingov alebo americký dolár sa stali nestálymi menami a ich hodnota neustále klesá. Peňažná reforma a s ňou súvisejúce opatrenia sú dôkazom starostlivosti vlády o dobro pracujúcich a účinným prostriedkom ďalšieho zlepšovania materiálneho postavenia robotníckej triedy roľníkov a pracujúcej inteligencie". Argumenty naozaj vystihujúce dobu...Peňažnou reformou bol zároveň zrušený lístkový systém a nové ceny boli stanovené akokompromis medzi doterajšími cenami voľnými a viazanými.

Ceny 5 : 1, úspory 50 : 1!!!
----------------------------
Ceny väčšiny tovarov boli pri menovej reforme prepočítané v pomere 5 : 1. Z novej hotovosti prinesenej v peňaženkách domov po výmene peňazí sa nikto nepotešil. Pochmúrny vzhľad a motívy papierových peňazí v sebe nezapreli ruský pôvod a podobu s rubľami. Jednokorunová papierová štátovka si rýchlo našla medzi ľuďmi pomenovanie - hladová koruna. Jej kópie s textom hladová koruna - dar Sovietskeho zväzu, dôkaz vládnej bezradnosti a bankrotu päťročnice, pamiatka na to, o čo vás vláda okradla... mohli nájsť na poliach a uliciach nešťastní obyvatelia Československa. Letáky s obrazom a veľkosťou totožné so
štátovkami padali z balónov, ktoré zo zahraničia privial vietor... Hliníkové mince vyrobené za našou východnou hranicou tiež nevzbudzovali dobrý dojem. Ich nominálne hodnoty boli od jedného do 50 halierov. Výzor československých platidiel sa potom menil až zmenou názvu republiky na Československá socialistická v roku 1960, keď sa zmenil aj štátny znak. Pre zaujímavosť stojí uviesť osud najmenšej mince - jednohaliernika. Ten prežil viac ako tri desaťročia a bol zrušený až v roku 1993 pri vzniku samostatnej slovenskej meny! Hoci sa za takúto mincu nedalo nič kúpiť a aj ceny boli zaokrúhľované aspoň na 5 haliere, Štátna banka československá považovala existenciu takejto rarity za opodstatnenú. Peňažnou reformou bolo z obehu stiahnutých približne 50 miliárd starých korún, okrem toho prepadli vlastníkom všetky nevyplatené viazané vklady z roku 1945. Nepohyblivý oficiálny kurz československej koruny bol odvodený od zlatej parity.

Peňažnou reformou v roku 1953 boli stanovené aj zásady menovej politiky:
------------------------------------------------------------------------
- zlatý obsah československej koruny
- pevný kurz koruny k ruskému rubľu
- kurz Kčs k cudzím menám sa určoval na základe zlatého obsahu
Zlatý obsah kurzu Kčs v roku 1945 bol 0,017773 gramu rýdzeho zlata, zlatý obsah dolára bol 0,888671 gramu zlata. V tej dobe bol zlatý obsah menovej jednotky výrazom jej kúpnej sily. Tá sa menila v závislosti od vývoja cenovej hladiny. Ceny klesli po peňažnej reforme 5:1, ale zlatý obsah Kčs sa zvýšil takmer na 7-násobok. Nový zlatý obsah koruny a kurz Kčs bol preto nadhodnotený. Pri prepočte 5: 1 mal však dolár namiesto 50 starých korún stáť 10 Kčs, a nie 7,20 Kčs. Po peňažnej reforme tak zároveň došlo aj k 38-percentnej revalvácii novej meny. Jedna československá koruna sa počnúc 1. júnom 1953 oficiálne rovnala 0,123426 gramu čistého zlata, aj keď za takúto cenu nikdy nikto zlato nepredal... Štátna banka československá nezmenila kurz koruny k doláru až do roku 1971.

Dôsledky peňažnej reformy z roku 1953:
--------------------------------------
- prepadnutie niekoľko sto miliárd korún zmrazených od roku 1945 na viazaných
vkladoch jedna k nule
- prepadnutím tuzemských cenných papierov vydaných do roku 1945 bez náhrady
- prepadnutie životných poistiek uzavretých do roku 1945 bez náhrady
- prepadnutie dlhopisov Československej republiky vydaných po roku 1945, tiež záväzkov
z hypotekárnych záložných listov vydaných peňažnými ústavmi po roku 1945 bez
náhrady (právnické osoby dostali od štátu určité odškodnenie)
- nevýhodný prepočet povojnových úspor v starej mene:
a) hotovosť 300 Kčs starej meny v pomere 5 : 1, t. j. za 60 nových Kčs, všetka ostatná hotovosť 50 : 1
b) vklady obyvateľstva v štátnej sporiteľni do 5 000 Kčs starej meny v pomere 5 : 1, zvyšok do 10-tisíc starých korún 6,25 : 1, do 20-tisíc starých korún 10 : 1, od 20 do 50-tisíc Kčs v pomere 25 : 1, nad 50-tisíc Kčs 30 : 1. Štát sa navyše "odmenil" občanom, ktorí podľahlipanike a v období po 15. máji 1953 vybranú hotovosť opätovne uložili na vkladné knižky.
Takýmto sklamaným sporiteľom sa vymenil celý vklad v pomere 50: 1! Informácie niektorých historikov o tom, že vklady rozložené na viacerých vkladných knižkách sa sčítali a potom sa vykonal prepočet, nemožno považovať za správne. Vkladné knižky v tom období boli iba anonymné, a tak technicky nebolo možné zabezpečiť takúto konštrukciu prepočtu úspor zo starej meny na nové československé koruny. (Prakticky iba majitelia úspor rozložených na vkladných knižkách do 5-tisíc korún v starej mene neboli peňažnou reformou poškodení.) Peňažnou reformou neboli poškodené ani účty či hotovosť zahraničných zastupiteľských úradov v Československu. Nešťastní úveroví dlžníci: Veľmi zle dopadli v roku 1953 aj tí, čo mali pôžičky. Sporiteľňa im prepočítala dlhy v pomere 5 : 1, takže ich po 1. júni 1953 museli splácať z prázdnych peňaženiek novými korunami. Ešte horšie dopadli tí, čo vyčerpali hotovostné pôžičky a nestačili ich minúť za tovar. Hotovosť v starej mene im vymenili 50 : 1, záväzok z pôžičky však klesol iba 5 : 1. Zo dňa na deň sa tak dlžníci zadlžili na desaťnásobok pôvodného dlhu!

Rozdiel medzi peňažnou reformou a výmenou peňazí:
-------------------------------------------------
Peňažnú reformu, ľudovo nazvanú mena peňazí, musíme striktne odlišovať od výmeny peňazí. Peňažná reforma znamená použitie
rôznych prepočítacích pomerov starej meny na novú buď pre rôzne vekové, sociálne skupiny obyvateľstva, alebo rozdielny prepočet podľa druhov vkladov, podľa objemu výmeny na dospelého občana alebo dieťa a podobne. Výmenou peňazí nazývame nahradenie starého (napríklad infláciou znehodnoteného)obeživa novým. Ako príklad možno uviesť výmenu federálnych československých korún v roku 1993 za slovenské, nahradenie starého obeživa novým po jeho denominácii (škrtanie núl) v Poľsku v roku 1995, ale aj zavedenie eura v krajinách Európskej únie. Pri týchto výmenách nebolo obyvateľstvo krajín poškodené. Pri výmene peňazí boli všetky úspory, záväzky a pohľadávky prepočítané rovnakým pomerom. Z nedávnej minulosti poznáme aj peňažnú reformu nepoškodzujúcu úspory obyvateľov: zavedenie západnej marky v bývalej Nemeckej demokratickej republike sa obišlo bez finančných obetí občanov. Úspory boli do určitej výšky prepočítané 1 : 1 (asi 4 000 mariek), zvyšok úspor v pomere 2 : 1. Pre dôchodcov bola hranica výhodnej výmeny stanovená vyššie. Mince do hodnoty 0,50 marky
sa stali nedostatkovými z dôvodu očakávanej výmeny 1: 1. Kúpna sila spolkovej západnej marky bola neporovnateľne vyššia oproti marke NDR. Československý štát na zabezpečenie poriadku v súvislosti s očakávanými nepokojmi zmobilizoval Ľudové milície a políciu. Dôkladne pripravená represívna akcia mala krycí názov Guľomet. Provokatérov, ktorí sa postavili proti peňažnej reforme, úradná moc zatýkala a odsudzovala na nepodmienečné tresty väzenia. Formy odporu sa prejavili
lokálnymi štrajkami, tlačením reformu odsudzujúcich letákov alebo trhaním a pálením starých peňazí. Veľa obyvateľov sa bálo vymieňať väčšie objemy doma uschovávanej hotovosti pri nevýhodnom pomere 50 : 1 za nové koruny. Dôvodom bol strach z perzekúcií zo strany štátnej moci a obvinenia z kapitalistických živlov. Ministerská smernica boladokonale prepracovaná. Pamätalo sa aj na výhry Československej triednej lotérie, ktoré po ťahu dňa 15. júna 1953 vyplácali prepočtom 50 :1, azda aby niekto príliš nezbohatol...

Dva príbehy z českého vidieka
-----------------------------
Z obdobia peňažnej reformy sú zaujímavé dobové zápisy kronikára z jednej českej dedinky: Ľud bol bez ohľadu na politické presvedčenie úplne rozčarovaný. Menovou reformou boli postihnutí bez výnimky všetci obyvatelia republiky. Každý mal doma nejaký prebytok úspor pre nepredvídané udalosti: Robotník bývajúci dlhé roky v jednej izbe, ktorá mu slúžila ako obývačka, kuchyňa a spálňa zároveň, mal k 1. 11. 1945 našetrené 80 000 Kčs. Bolo to pripravované veno pre dcéru a zaistenie na starobu. Dňa 1. 11. 1945 mu boli tieto vklady zaviazané. Ku dňu 1. 6. 1953 mal spoločne s manželkou, poľnohospodárskou robotníčkou, opäť ušetrených 36 000 Kčs, ktoré si uschovával doma. Pri peňažnej reforme za ne dostal 720 Kčs v novej mene. Drel sa teda po celý život nadarmo... Kronikár tiež uvádza vlastný príbeh: V roku 1920 som sa poistil na život. Poznal som, ako je četnícka služba nebezpečná, a preto som chcel svoju rodinu zaistiť pre prípad nejakého nešťastia. Poistka mi bola vyplatená po 25 rokoch dňa 1. 4. 1945. Bolo to v posledných dňoch vojny, keď sa za peniaze nedalo nič kúpiť. Peniaze som preto poukázal do banky na neskoršie použitie. Dňa 1. 11. 1945 mi boli tieto peniaze zadržané ako viazané vklady. V
roku 1949 som odišiel do trvalej výslužby, počas ktorej som si nemohol vyberať z viazaného vkladu ani mesačný príspevok na synove štúdium, pretože moja penzia bola o 36 Kčs vyššia ako stanovená hranica pre uvoľnenie mesačného príspevku z mojich vlastných peňazí. Dňa 1. 6. 1953 som prišiel o celú životnú poistku, ktorú som plných 25 rokov platil hodnotnými
peniazmi.

Obyvateľstvo stratilo za jeden deň 14 miliárd korún
---------------------------------------------------
Dňa 30. mája 2003 si okrem smutného jubilea 50. výročia peňažnej reformy v našej krajine môžeme pripomenúť zároveň 50. výročie kontinuity našej meny. Od 1. júna 1953 obyvateľstvo v Československu okrem extrémne vysokej inflácie (asi 70 % ) po prechode na trhové hospodárstvo v roku 1991, podobné šoky nezažilo. Bolestivý nebol ani prechod na samostatnú slovenskú menu v roku 1993. Môžeme si preto povedať, že peniaze, ktorými dnes platíme, majú svoj dátum narodenia 1. júna 1953. Do dnešného dňa si z nich síce devalvácie a inflácia ukrojili riadny kus, ale aj tak sme po bývalej NDR a Českej republike
dopadli z transformujúcich sa krajín najlepšie. Cenovú úroveň dnes v porovnaní s júnom 1953 môžeme odhadnúť na 7- až 10-násobok. Straty obyvateľstva z peňažnej reformy v roku 1953 boli vyčíslené asi na 14 miliárd korún v mene platnej po júni 1953. To bolo neporovnateľne viac ako obyvatelia Slovenska stratili neuváženými investíciami asi dvadsiatich miliárd slovenských korún v roku 2002 pri krachu nebankových spoločností, alebo predtým vo forme časti vkladov v skrachovaných bankách, na ktoré sa už nevzťahovala

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.

Atentát na Dra Rašína

Atentát na Dra Rašína

Si vis pacem, para bellum.
Acta non verba.