Predám vzácnejší ročník zo svatováclavských dukatov. Veľmi pekný stav

Sada

Hovoril pred viac než storočím. A predsa ho môžeme počuť aj dnes.

Zlatý pôvodný dukát Franza Jozefa I., 1898, mincovňa Viedeň, v krásnom zbierkovom stave – plne zodpovedá priloženým fotografiám. Dukát je skutočne vo výnimočnej zachovalosti a detaily na averze aj reverze sú dokonale viditeľné, pričom razobný lesk v plochách zvyšuje numizmatickú atraktivitu mince.

Poznáme jeho podobizeň zo zlatých mincí. Ale počuli ste niekedy skutočný hlas Františka Jozefa I.? Takáto nahrávka naozaj existuje a jej príbeh sa začal práve v roku 1898, z ktorého pochádza aj tento viedenský dukát.

V tom roku dánsky vynálezca Valdemar Poulsen (1869–1942) skonštruoval a podal patentovú prihlášku na telegrafón – prvé známe zariadenie na magnetický záznam zvuku. Na rozdiel od Edisonovho fonografu, ktorý zaznamenával zvuk mechanicky do drážok, Poulsen využil oceľový drôt navinutý na mosadznom valci a elektromagnetizmus. Elektrické signály z mikrofónu vytvárali na drôte magnetický záznam, ktorý bolo možné následne prehrať. Tento princíp sa neskôr uplatnil v magnetofónoch a audiokazetách. Telegrafón pritom vznikal predovšetkým s praktickým cieľom – umožniť zaznamenávať telefonické odkazy.

V roku 1900 získal telegrafón Grand Prix na svetovej výstave v Paríži. Jeden z prístrojov zakúpil pre rakúske ministerstvo obchodu Wilhelm Exner a dostal sa tak do Viedne. Tam ho 12. októbra 1901 Poulsen osobne predviedol Františkovi Jozefovi I. v umeleckom salóne Gustava Piska na Parkringu. Cisár do zariadenia prehovoril a následne si vypočul vlastný hlas.

„Diese neue Erfindung hat mich sehr interessiert, und ich danke sehr für die Vorführung derselben.“ „Tento nový vynález ma veľmi zaujal a veľmi ďakujem za jeho predvedenie.“ Nahrávka sa zachovala dodnes a považuje sa za najstarší dochovaný magnetický zvukový záznam na svete. Österreichische Mediathek uvádza jej trvanie približne desať sekúnd.

Zlatý dukát z roku 1898 tak spája dva pozoruhodné historické okamihy. V roku jeho razby vznikol vynález, ktorý o tri roky neskôr zachytil skutočný hlas muža zobrazeného na averze mince. Hlas, ktorý si môžeme vypočuť aj dnes.

Minca nemala uško, záves či dierku a nebola čistená.

Parametre:
Materiál: zlato
Rýdzosť: .986
Váha: 3,491 g
Priemer: 19,8 mm
Hrana: vrúbkovaná
Razba: Mincovňa Viedeň

Za originalitu a autentickosť ručím okamžitým vrátením peňazí!

Preferujem osobný odber alebo zaslanie po úhrade vopred. Platba je možná v EUR aj v CZK.

Ďalšie moje ponuky nájdete v mojom profile.

Zlatý žetón z roku 1867 pripomína korunováciu plnú prekvapivých detailov. Niektoré z nich stoja za pozornosť...

Zlatý korunovačný žetón Františka Jozefa I., 1867, veľkosť dukátu, v krásnom zbierkovom stave – plne zodpovedá priloženým fotografiám. Žetón je výborne zachovaný, sú na ňom nádherne viditeľné všetky detaily na oboch stranách. Jemná zlatá patinka mu dodáva pozoruhodný historický nádych. Historická vizualizácia slúži ako ilustračný sprievodný materiál.

8. júna 1867 sa v Budíne uskutočnila slávnostná korunovácia Františka Jozefa I. za uhorského kráľa. Panovník prijal Svätoštefanskú korunu v Matyášovom chráme za účasti najvyšších predstaviteľov krajiny. Korunu mu na hlavu spoločne položili ostrihomský arcibiskup János Simor a uhorský ministerský predseda Gyula Andrássy. V ten istý deň bola za uhorskú kráľovnú korunovaná aj jeho manželka Alžbeta.

Počas korunovačného sprievodu sa medzi prizerajúcich rozhadzovali pamätné mince. Minister financií Menyhért Lónyay ich rozdával z konského sedla, zatiaľ čo slávnostný sprievod prechádzal ulicami Budína. Dobové opisy spomínajú zlaté aj strieborné korunovačné razby, ktoré sa dostávali priamo medzi ľudí. Presný typ rozdávaných mincí však nie je bezpečne stotožnený s jednotlivými dnes známymi korunovačnými žetónmi.

Samotná Svätoštefanská koruna potrebovala pred slávnosťou nezvyčajnú úpravu. Jej vnútro musel klobučník Ferenc Pórfi prispôsobiť rozmerom hlavy Františka Jozefa. Použil pritom výstelku z korku a jemnej kože. Dobová reportáž z roku 1896 zaznamenala aj panovníkove obavy, aby mu koruna pri tradičnom korunovačnom obrade na koni nespadla. Upravená koruna napokon pri ceremónii zostala bezpečne na svojom mieste.

Jedným z najvýraznejších okamihov korunovácie bol výstup panovníka na osobitný pahorok v Pešti. Navŕšili ho zo zeme zaslanej z rôznych častí Uhorského kráľovstva, pričom jednotlivé župy vyberali aj historicky významné miesta. František Jozef na pahorok vycválal na koni a korunovačným mečom vykonal štyri symbolické seky do štyroch svetových strán. Tým vyjadril tradičný panovnícky záväzok brániť krajinu pred nepriateľmi zo všetkých smerov.

Na pamiatku korunovácie vznikli aj osobitné zlaté a strieborné žetóny. Jedným z nich je tento zlatý viedenský žetón veľkosti jedného dukátu z roku 1867, s maďarským opisom a vyobrazením Svätoštefanskej koruny na reverze. Korunovačná tematika je zachytená priamo v jeho nápisoch, vrátane miesta korunovácie – Budína. Ide o pamätnú razbu pripomínajúcu konkrétnu historickú udalosť, nie o bežnú obežnú mincu.

Minca nemala uško, záves či dierku a nebola čistená.

Parametre:
Materiál: zlato
Rýdzosť: 986/1000
Váha: 3,49 g
Priemer: 21 mm
Hrana: vrúbkovaná
Razba: Mincovňa Viedeň

Za originalitu a autentickosť ručím okamžitým vrátením peňazí!

Preferujem osobný odber alebo zaslanie po úhrade vopred. Platba je možná v EUR aj v CZK.

Ďalšie moje ponuky nájdete v mojom profile.