Dnes je   -   - 46 online - neprihlásený - odborná sekcia.

Čo nás čaká nasledujúcich 7 dní:

Numismatika Turnov

Radoslav Čambal, Marek Budaj - Keltské tetradrachmy z Pezinka a Bratislavy - Rače

V roku 2007 a 2008 sa podarilo pracovníkom SNM - Archeologického múzea v Bratislave zdokumentovať dva menšie hromadné nálezy keltských strieborných tetradrachiem bratislavského typu.
Nález č. 1 pochádza z Malých Karpát pri Pezinku. Ide o päť kusov veľkých keltských strieborných tetradrachiem bratislavského typu s nápismi BIATEC, NONNOS (dva kusy), BVSSVMARVS a DEVIL.1 V blízkosti nálezu mincí sa podarilo nájsť aj súčasti z noricko-panónskeho opaska.
Nález č. 2 pochádza z Bratislavy - Rače, taktiež z polohy v Malých Karpatoch. Ide o štyri kusy veľkých keltských strieborných tetradrachiem bratislavského typu s nápismi BIATEC (dva kusy), DEVIL a SONNON.2 Spolu s mincami bola podľa informácií nálezcu na mieste ich nálezu nájdená aj nekompletná neskorolaténska bronzová spona typu Jezerine - Feugère 12a.

Nález č. 1, Pezinok

Tetradrachma bratislavského typu s nápisom BIATEC, variant 3 (tab. I. 1a, 1b; podľa: Kolníková 1991, 11)
Averz: Znázornenie dvoch hláv orientovaných vpravo. Prvú hlavu s účesom zo splývajúcich, do tváre sčesaných vlasov zdobí vavrínový veniec. Na druhej hlave je prilba s chocholom. Okraj mince pred tvárami a nad hlavami lemovaný radom výrazných perličiek.
Reverz: Jazdec sediaci v sedle na koni, cválajúcom vpravo, drží v pravej ruke pravdepodobne vztýčený meč (nevyrazený), v ľavej ruke drží veľký oválny štít. Jazdec má na nohách nevýrazne znázornené ostrohy. Na tele koňa zreteľne viditeľný postroj. Nápis BIATEC značne ošúchaný, nie je ohraničený líniami, ale voľne umiestnený pod nohou jazdca.
Hmotnosť mince: 16,76 g, max. priemer mince: 2,5 x 2,4 cm, max. hrúbka mince: 0,42 cm. Minca je kvalitnej razby, dobre zachovalá, miestami mierne opotrebovaná, ošúchaná používaním. Na okraji mince je malý výčnelok.

Tetradrachma bratislavského typu s nápisom BVSSVMARVS (tab. I. 2a, 2b; podľa: Kolníková 1991, 13)
Averz: Hlava orientovaná vľavo s dlhým krkom umiestnená na podstavci, ktorý znázorňuje poprsie. Na tvári zvýraznená vysunutá brada, pery, veľké oko a už nevýrazný ošúchaný nos. Vlasy z veľkej časti ošúchané, mierne zvlnené a vzadu zviazané. Ľavú volnú plochu mince pred tvárou vypĺňa nevýrazná palmová ratolesť. Okraj mince nad hlavou lemovaný výraznými perličkami.
Reverz: Vyobrazenie okrídleného koňa, obráteného vpravo. Nápis BVSSVMARVS je rozdelený. Prvá časť nápisu BVSSVM je pod koňom, medzi dvoma vodorovnými líniami, druhá časť ARVS pokračuje voľne bez línií zvislo vpravo hore pred prednými nohami koňa. Okraj mince na reverze lemovaný girlandou.
Hmotnosť mince: 16,91 g, max. priemer mince: 2,65 x 2,45 cm, max. hrúbka mince: 0,4 cm. Minca kvalitnej razby, na reverze dobre zachovalá, na averze ošúchaná používaním.

Tetradrachma bratislavského typu s nápisom NONNOS, variant 1 (tab. I. 3a, 3b; podľa: Kolníková 1991, 16–17)
Averz: Hlava orientovaná vpravo s mladíckym výzorom, so zvlnenými vlasmi ozdobenými čelenkou (perlovou, resp. vavrínovými lístkami). Oči veľké, nos špicatý a pery taktiež výrazné. Na krku nezreteľný nákrčník. Na portréte znázornené aj ramená, resp. poprsie. Okraj mince pred tvárou lemovaný girlandou.
Reverz: Jazdec sediaci na koni, cválajúcom vpravo, v póze so zdvihnutými rukami a zvýraznenými ramenami. V pravej ruke drží meč a v ľavej ruke palmovú ratolesť. Jazdec s ostrohami na nohách sedí na holom chrbte koňa bez sedla, pričom kôň má postroj (ohlávku a opraty). Horná časť tela jazdca (hlava, meč a ratolesť) vyrazená len sčasti. Nápis NONNOS je medzi dvoma vodorovnými líniami, pod nohami koňa.
Hmotnosť mince: 16,98 g, max. priemer mince: 2,6 cm, max. hrúbka mince: 0,44 cm. Minca kvalitnej razby, na averze čiastočne opotrebovaná, ošúchaná používaním.

Tetradrachma bratislavského typu s nápisom NONNOS, variant 1 (tab. I: 4a, 4b; podľa: Kolníková 1991, 16–17)
Averz: Hlava orientovaná vpravo s mladíckym výzorom, so zvlnenými vlasmi ozdobenými čelenkou (perlovou, resp. vavrínovými lístkami). Oči veľké, nos špicatý a pery taktiež výrazné. Čelo hlavy ošúchané a nie je viditeľný účes. Na portréte znázornené aj ramená, resp. poprsie. Okraj mince pod ramenami, resp. poprsím lemovaný girlandou.
Reverz: Jazdec sediaci na koni, cválajúcom vpravo, v póze so zdvihnutými rukami a zvýraznenými ramenami. V pravej ruke drží meč a v ľavej ruke palmovú ratolesť. Jazdec s ostrohami na nohách sedí na holom chrbte koňa bez sedla, pričom kôň má postroj (ohlávku a opraty). Horná časť tela jazdca (hlava, meč a ratolesť) vyrazená len sčasti. Nápis NONNOS je vyrazený len z polovice. Vidieť len jeho hornú polovicu medzi dvoma vodorovnými líniami, pod nohami koňa.
Hmotnosť mince: XY g, max. priemer mince: 2,7 x 2,55 cm, max. hrúbka mince: 0,43 cm. Minca kvalitnej razby. Razba na averze a čiastočne reverze však výrazne opotrebovaná, ošúchaná používaním.

Tetradrachma bratislavského typu s nápisom DEVIL, variant 2 (tab. I: 5a, 5b; podľa: Kolníková 1991, 14–15)
Averz: Hlava muža s dlhým krkom, orientovaná vpravo s nakrátko ostrihanými vlasmi a upraveným účesom.
Reverz: Vyobrazený vlk s roztvorenou tlamou plnou zubov, stojaci na všetkých štyroch nohách, s realisticky stvárnenou srsťou a krátkym chvostom a telom pokrytým srsťou. Nápis DEVIL pod nohami vlka nie je takmer vôbec viditeľný, je opotrebovaný používaním. Okraj mince čiastočne za zobrazením vlka lemovaný plastickou kružnicou.
Hmotnosť mince: 16,82 g, max. priemer mince: 2,67 cm, max. hrúbka mince: 0,39 cm. Minca je kvalitnej razby. Razba na averze a reverze je však výrazne opotrebovaná, ošúchaná používaním.

Súčasti noricko-panónskeho opaska

Bronzová opasková zápona typu Garbsch G1b (tab. I: 9a, 9b; podľa: Garbsch 1965, 80)
Bronzová obdĺžniková opasková zápona s jedným stredovým spojovacím článkom typu Garbsch G1b. Zápona je vyhotovená s dovnútra preliačenou prednou ako aj oboma bočnými stranami v tvare poloblúka. Spojovací článok má v zadnej časti dva zvislé plastické pásiky. V priereze má telo zápony tvar kruhu.
Rozmery zápony: dĺžka zápony s jazýčkom: 4,1 cm, dĺžka rámovej konštrukcie zápony bez jazýčka: 2,7 cm, šírka zápony: 4,1 cm.

Bronzové kovanie opaska typu Garbsch B7g (tab. I. 8a, 8b; podľa: Garbsch 1965, 93)
Upevňovacie čiastočne poškodené obojstranné bronzové plechové kovanie opaska typu Garbsch B7g, zdobené nitmi. Vzhľadom na poškodenie oboch koncov kovania ťažko určiť, o aký typ presne ide. Predpokladáme, že ide o typ Garbsch B7g s troma radmi a troma stĺpcami nitov. Niekoľko nitov zachovaných na oboch vrchných doštičkách. Okolo nitov výzdoba v podobe dvoch koncentrických kruhových žliabkov. Obe kovania sú na ich zahnutom konci pri spojovacej časti zdobené trojicou zdvojených rýh a prepojené dvoma tyčinkami, spojenými osmičkovitou objímkou. Zadná strana nezdobená.
Rozmery kovania: celková dĺžka: 9,6+ cm, šírka: 4 cm.
Ku kovaniu opaska patrí aj jeden fragment plechu (tab. I. 7a, 7b) a jedna tyčinka so spojovacej časti kovania (tab. I. 6). Rozmery kovania plechu z opaska: 3 x 3,2 cm, rozmery tyčinky: 3,7 cm, Ø tyčinky: 0,28 cm.

Nález č. 2, Bratislava - Rača

Tetradrachma bratislavského typu s nápisom BIATEC, variant 3 (tab. II: 1a, 1b; podľa: Kolníková 1991, 11).
Averz: Znázornenie dvoch hláv orientovaných vpravo. Prvú hlavu s účesom zo splývajúcich, do tváre sčesaných vlasov zdobí vavrínový veniec. Na druhej hlave je prilba s chocholom. Okraj mince pred tvárami a nad hlavami lemovaný radom výrazných perličiek.
Reverz: Jazdec sediaci v sedle na koni, cválajúcom vpravo, drží v pravej ruke pravdepodobne vztýčený meč (nevyrazený), v ľavej ruke drží veľký oválny štít. Jazdec má na nohách nevýrazne znázornené ostrohy. Na tele koňa zreteľne viditeľný postroj. Nápis BIATEC je výrazný a zreteľný, nie je ohraničený líniami, ale voľne umiestnený pod nohou jazdca.
Hmotnosť mince: 16,87 g., max. priemer mince: 2,59 cm, max. hrúbka mince: 0,42 cm. Minca kvalitnej razby, dobre zachovalá, miestami mierne opotrebovaná, ošúchaná používaním.

Tetradrachma bratislavského typu s nápisom BIATEC, variant 1 (tab. II: 2a, 2b; podľa: Kolníková 1991, 11).
Averz: Znázornenie dvoch hláv orientovaných vpravo. Prvú hlavu s účesom zo splývajúcich, do tváre sčesaných vlasov zdobí vavrínový veniec, z ktorého visia vzadu dve stuhy. Na druhej hlave prilba s chocholom. Mincové pole vypĺňajú brečtanové lístky pod hlavami. Obraz mince lemuje kružnica, zvnútra zdobená symetrickou girlandou.
Reverz: Jazdec voľne sediaci v sedle na koni, cválajúcom vpravo, drží v pravej ruke opraty. Hlava a ľavá ruka nevýrazne vyrazené, takmer nerozoznateľné. Nápis BIATEC výrazný a zreteľný, avšak nie je vyrazený celý, písmená EC sú vyrazené iba čiastočne, presahujú okraj mince. Nápis umiestnený medzi dvoma nevýraznými plastickými vodorovnými líniami. Pred hruďou koňa a pod ním nad nadpisom sú brečtanové lístky.
Hmotnosť mince: 17,07 g, max. priemer mince: 2,68 cm, max. hrúbka mince: 0,41 cm. Minca kvalitnej, aj keď nekompletnej razby, dobre zachovalá, miestami mierne opotrebovaná, ošúchaná používaním.

Tetradrachma bratislavského typu s nápisom DEVIL, variant 2 (tab. II: 3a, 3b; podľa: Kolníková 1991, 14–15).
Averz: Hlava muža s dlhým krkom, orientovaná vpravo s nakrátko ostrihanými vlasmi a upraveným účesom. Obraz mince lemuje po okraji kružnica a výrazný rad perličiek.
Reverz: Vyobrazený vlk s roztvorenou tlamou plnou zubov, stojaci na všetkých štyroch nohách, s realisticky stvárnenou srsťou a krátkym chvostom a telom pokrytým srsťou. Nápis DEVIL je nekompletný, viditeľné sú iba písmená VIL, umiestnené medzi dvoma rovnobežnými plastickými líniami pod nohami vlka. Okraj mince čiastočne za zobrazením vlka lemovaný plastickou kružnicou.
Hmotnosť mince: 16,92 g, max. priemer mince: 3,23 x 2,68 cm, max. hrúbka mince: 0,34 cm. Minca kvalitnej razby a výrazne nepravidelného tvaru s výrazným lalokovitým výliatkom na okraji. Razba na averze a reverze však čiastočne výrazne opotrebovaná, ošúchaná používaním.

Tetradrachma bratislavského typu s nápisom SONNON, variant 4 (tab. II: 4a, 4b; podľa: Kolníková 1991, 16–17).
Averz: Hlava muža orientovaná vpravo má hrubý nos. Oko výrazné, ústa zvláštne formované, dozadu ustupujúca brada má podbradok. Účes pozostáva s nakrátko ostrihaných vlasov sčesaných dozadu. Vyčnieva z neho ucho. Okolo okraja mince za portrétom vetvičkovitá výzdoba.
Reverz: Jazdec sediaci na koni, cválajúcom vpravo, drží v pravej ruke nad hlavou zdvihnutý meč a v ľavej ruke nevýraznú palmovú ratolesť. Nohy nie sú vyrazené. Nápis (SONNON?) nie je taktiež vyrazený. Celé pole reverzu mince posunuté do spodnej polovice mince.
Hmotnosť mince: 16,92 g, max. priemer mince: 2,71 cm, max. hrúbka mince: 0,42 cm. Minca menej kvalitnej razby. Razba na averze a reverze výrazne opotrebovaná, ošúchaná používaním a reverz mince nie je vyrazený celý. Chýba aj nápis.

Spona typu Jezerine - Feugère 12a, resp. Jezerine IIb (tab. II. 5a, 5b)
Bronzová nekompletná spona s oblúkovito klenutým lučíkom. Lučík zdobený na spodnej časti po bokoch v celej jeho dĺžke dvoma plastickými pásikmi. V priereze profilovaný pásikový lučík prechádza do štíhlej nôžky obdĺžnikového prierezu a v mieste zužujúceho sa prechodu plochý uzlík – manžeta, vyrobený do podoby troch prstencov. Zachycovač spony chýba. Vinutie dvojstranné, symetrické s vnútornou tetivou, ihla z väčšej časti odlomená. Spona na povrchu pokrytá nekvalitnou zelenou patinou, z časti opadanou.
Rozmery predmetu: dĺžka: 4,55+ cm, šírka lučíka: 0,47 cm, šírka vinutia: 0,9 cm.

Vyhodnotenie

Oba poklady tetradrachiem typu BIATEC poukazujú na niekoľko zvláštností, či potvrdzujú doteraz známe skutočnosti o obehu uvedených mincí. V oboch pokladoch sú zastúpené mince s piatimi rôznymi druhmi nápisov – BIATEC, NONNOS, BVSSVMARVS, DEVIL a SONNOS. Tieto predstavovali osobné mená významných predstaviteľov oppida, ktorí sa vyznačovali razbou vlastných mincí. V súčasnosti poznáme 15 rôznych nápisov na minciach, pričom jeden druh je bez nápisu (Kolníková 1998, 3). Keďže Biatec razil v Bratislave mince ako prvý a spočiatku jediný, muselo ísť o veľmi významného muža keltskej spoločnosti. Pravdepodobne bol kmeňovým vodcom, či priamo kráľom (Kolníková 1991, 43). Jeho význam dokladá aj to, že mince s jeho menom sa produkovali počas celej existencie mincovne. Z toho dôvodu patria keltské tetradrachmy bratislavského typu BIATEC medzi najpočetnejšie a v súčasnosti rozoznávame až päť jeho rôznych variantov (Kolníková 1991, 11–12). V oboch nami skúmaných nálezoch sa vyskytli spolu tri mince tohto typu. Čo je však zaujímavé, z pokladu z Bratislavy-Rače pochádza jeho najstarší variant, ktorý sa datuje do počiatkov činnosti keltskej mincovne v Bratislave (Kolníková 1991, 84). Predloha k nemu pochádza z rímskych republikánskych denárov, na ktorých sú zobrazené hlavy Honosa a Virtusa, datované približne do roku 70 pred Kr. Po tomto dátume teda došlo k razbe uvedených mincí v Bratislave (Kolníková 2003, 38). Spomínané varianty sa produkovali pomerne dlhú dobu a preto ich možno považovať za najpočetnejšie mince druhu Biatec. Z toho dôvodu nie je ich výskyt v nami skúmanom poklade ničím výnimočným. V oboch nálezoch sa našlo aj po jednom exemplári tretieho variantu. Napriek tomu, že tento je vzácnejší ako predchádzajúci variant, poznáme ho aj z väčších pokladov mincí nielen zo Slovenska (Bratislava, Žilinská ulica a Reca), ale objavujú sa v rakúskych hromadných nálezoch z Deutsch-Jahrendorfu, Viedne-Simmeringu a Schwechatu, či z Gerlitzenalpu (Kolníková 1991, 11).
V poklade z Pezinka sa zachovali aj dve tetradrachmy s nápisom NONNOS. Uvedený typ mincí sa často objavuje spolu s tetradrachmami s nápisom BIATEC, čo jednoznačne dokladá spolupatričnosť oboch druhov. Mince s nápisom NONNOS sa razili vo väčších počtoch, čo dokumentuje početnosť ich variantov a razba drobných nominálov. Oba druhy mincí sa produkovali súbežne v bratislavskej mincovni pomerne dlhé obdobie. Podobne ako vládca Biatec, aj Nonnos musel mať významné postavenie v keltskej spoločnosti.
Z nálezu v Bratislave-Rači sa objavila aj zvláštna chybná razba varianty NONNOS, kde je nápis zobrazený v obrátenej podobe ako SONNON. K chybe došlo najskôr pri výrobe razidla, kam sa omylom naniesol nápis opačne. Uvedený nedostatok však výrobcov pravdepodobne príliš neznepokojoval, lebo mince s týmito chybami sú relatívne časté a objavujú sa nielen v slovenských, ale aj v rakúskych nálezoch. Uvedená razba patrí do najmladšej fázy činnosti bratislavskej mincovne, ktorej dolná hranica je podľa posledných zistení vymedzená približne rokom 40 pred Kr. (Kolníková 1998, 3; Kolníková 2003, 39). Z ďalších mincí z Rače a Pezinka sú zaujímavé tetradrachmy varianty 2 s nápisom DEVIL. Obe sú dôležité z toho dôvodu, že reprezentujú mladšiu fázu činnosti mincovne a ich produkciu možno zaradiť tesne pred rokom 45 pred Kr. Pravdepodobne najvzácnejšou mincou je tetradrachma s nápisom BVSSVMARVS pochádzajúca z pezinského nálezu. Tieto razby sa doteraz zachovali len v šiestich exemplároch (Kolníková 1991, 13), z ktorých jeden sa našiel práve v Pezinku (Ondrouch 1964, č. 88). Pri oboch nálezoch môžeme súhrnne povedať, že sú tu zastúpené mince zo širokého chronologického obdobia pôsobenia mincovne.
Nálezy tetradrachiem typu BIATEC sú známe predovšetkým z priestoru bratislavského oppida, rozprestierajúceho sa na území Bratislavy. Doteraz je známych sedem hromadných nálezov tetradrachiem bratislavského typu práve z priestoru Bratislavy - Starého mesta a jeho zázemia v polohe na Námestí slobody (Kolníková 1991; Pieta – Zachar 1993, 180). Z oblasti mimo Bratislavy ide o lokality Reca, Pezinok a Bielovce (Ondrouch 1964, č. 88, 91, 96). Hromadné nálezy veľkých strieborných minci bratislavského typu pochádzajú aj z Dolného Rakúska z obcí Schottwein, Deutschen Jarndorfu, z Viedne-Simmeringu, a Schwechattu, ako aj z Korutánskej obce Gerlitzenalpe. Uvedené mince sú známe aj z geograficky vzdialenejších oblastí ako je dnešné Rumunsko, Ukrajina, či Taliansko, čo by mohlo nasvedčovať na smery kontaktov bratislavského oppida (Kolníková 2008, 20). Vo väčšine prípadov ide o nálezy objavené v prvej polovici 20. storočia, resp. ešte o staršie nálezy (Ondrouch 1958, 98 nn.; Kolníková 1991, 24). V prípade Bratislavy - Starého mesta ide o polohy: Hausbergl na severozápadnom návrší Bratislavského hradu, námestie SNP (Tatrabanka), dva hromadné nálezy pochádzajú z Námestie slobody a jeden nález je z neďalekej Žilinskej ulice, kde bola situovaná tzv. remeselnícka osada (Ondrouch 1964; Kolníková 1991, 25 n.). Okrem týchto hromadných nálezov sa v priestore Bratislavy objavujú solitérne exempláre aj v neskorolaténskych sídliskových vrstvách a objektoch.
Nález piatich kusov tetradrachiem bratislavského typu Biatec, ako sme už spomenuli vyššie, nie je z Pezinka prvým. V minulosti pred rokom 1907 bol v Pezinku nájdený a neskôr aj publikovaný nález dvoch až troch strieborných tetradrachiem bratislavského typu s nápismi BVSV, BVSSVMARVS a možno aj COBROVOMARVS (Ondrouch 1958, 105; Ondrouch 1964, č. 88; Fiala 1998, 212–213). Ako sme už spomenuli v úvode, v blízkosti plochy nálezu Biatecov sa podarilo nájsť aj súčasti z noricko-panónskeho opaska (kovania a zápona), čo by istým spôsobom mohlo naznačovať dobu, kedy sa nález dostal do zeme. Vzhľadom na datovanie súčastí noricko-panónskeho opaska a za predpokladu, že mince a opasok spolu súvisia, ide pravdepodobne o obdobie, kedy sa oblasť Bratislavy dostáva do sféry vplyvu Norikov, po ústupe Dákov niekedy v poslednej tretine/štvrtine 1. storočia pred Kr.
Dva nálezy tetradrachiem bratislavského typu z Pezinka, už spomínaný starší spred roka 1907 (Ondrouch 1958, 105; Ondrouch 1964, č. 88) a nami prezentovaný nový nález, ako aj nálezy mincí menších nominálov bratislavského typu Simmering v jeho blízkom okolí, napríklad: Slovenský Grob (Pánis 2004, 193; Čambal – Pospechová – Wittgrúber, v tlači), Blatné (Čambal, v tlači) a v okolí Modry alebo Svätého Jura pri Bratislave (Kolníková 1990, 251) potvrdzujú výrazné osídlenie priestoru v okolí Pezinka a v povodí toku Čiernej vody (Slovenský Grob, Chorvátsky Grob) v neskorej dobe laténskej. Naznačujú tým úzke kontakty s bratislavským oppidom, pričom je zrejmé, že táto oblasť tvorila v neskorolaténskom období jeho širšie zázemie (Čambal 2008, 104; Pieta 2008, 81). Nález spony typu Alèsia (Čambal –Wittgrúber 2006, 323) a nami prezentovaného nálezu tetradrachiem bratislavského typu v kopcoch Malých Karpát z okolia Pezinka, snáď dokazujú aj dôležitosť priechodu, resp. komunikácie cez Karpaty v priestore Pezinskej Baby smerom na Záhorie.

Súčasti noricko-panónskeho opaska

Noricko-panónske súčasti odevu sa v priestore juhozápadného Slovenska vyskytujú predovšetkým v rámci obdobia staršej doby rímskej. Vyskytujú sa ako súčasti výbavy hrobových celkov, datovaných do obdobia prvých decénií 1. storočia po Kr., na pohrebiskách v Abraháme, Kostolnej pri Dunaji, Sládkovičove a v hroboch z Bratislavy-Devína (Kolník 1959; Kolník 1980, Kolník 1991). Ide predovšetkým o spony a súčasti opaskov. V poslednom období sa problematike noricko-panónskych súčastí odevu venovala I. Kvetánová (Kvetánová 2006, 379 nn.). Tieto predmety sú spojované s pôvodným keltským obyvateľstvom Norika a Panónie v neskorej dobe laténskej, ktoré sa tešili obľube aj v prvom storočí po Kr. v germánskom prostredí barbarika. V Noriku sa pásové garnitúry nachádzajú predovšetkým v ženských hroboch, avšak v Čechách, resp. v barbariku sa objavujú hlavne v mužských hroboch, napríklad na pohrebisku v Dobřichově-Pičhore (Droberjar 1999a, 3; Droberjar 1999b; Krekovič 1987, 246; Kvetánová 2006, 384).
Na lokalite v Malých Karpatoch pri Pezinku (miesto nálezu má podobu malej terasy nad tokom potoka) sa podarilo pri overovaní nálezových okolností nájsť v blízkosti nálezu piatich kusov tetradrachiem bratislavského typu Biatec aj niekoľko súčastí noricko-panónskeho opaska. Ide o bronzovú obdĺžnikovú opaskovú záponu s jedným stredovým spojovacím článkom typu Garbsch G1b (tab. I: 9a, 9b) (Garbsch 1965, 80) a o obojstranné, nitmy zdobené bronzové plechové kovanie opaska typu Garbsch B7g (tab. I: 8a, 8b) (Garbsch 1965, 93). Vzhľadom na poškodenie oboch koncov kovania je ťažké určiť, o aký typ presne ide. Predpokladáme však, že ide o typ Garbsch B7g s troma radmi a troma stĺpcami nitov. Pravdepodobne ide o starší variant kovania, keďže sa odlišuje jednak prepojením oboch kovaní, kde sú plechy kovania prepojené pomocou dvoch tyčiniek, ktoré sú spojené osmičkovitou objímkou na oboch ich koncoch. Typy patriace do doby rímskej sú spojované už kompletne odliatou rámovou spojkou so stredovou prepážkou. Odlišná je aj výzdoba prehnutých častí oboch plechov kovaní v mieste spojenia platničiek v stredovej časti. V našom prípade sú ryhy rovné, v prípade doby rímskej sú už šikmé a za prehnutou časťou je plech kovania vypuklý v tvare zvislej šošovky. Na pohrebiskách zo začiatku staršej doby rímskej sa vyskytujú už práve vyvinutejšie formy týchto opaskových kovaní. Ku kovaniu opaska patrí aj jeden fragment plechu zo spodnej nezdobenej časti plechového kovania (tab. I: 7a, 7b) a jedna tyčinka zo spojovacej časti kovania (tab. I: 6). Klasický typ týchto kovaní sa nachádza už na spomínaných žiarových pohrebiskách zo staršej doby rímskej v Abraháme – hrob 166 (Kolník 1980, Taf. XLVIII: 166: d), Sládkovičove – hrob 58 a hrob 64 (Kolník 1980, Taf: CLI: g; CLIII: c), ako aj v Bratislave-Devíne, v hrobe A (Kolník 1991, obr. 5). Podobné kovanie typu Garbsch B7b pochádza aj zo žiarového hrobu zo Žlkoviec (Kolník 1959, tab. IV: 1 – 3).
Podľa J. Garbscha ide v prípade opaskov typu Garbsch B7g, ako aj v prípade zápony typu Garbsch G1b o najvčasnejšie formy, vyskytujúce sa v prvých desaťročiach 1. storočia po Kr. (Garbsch 1965, 92). Podľa E. Droberjara spadajú do včasnej fázy stupňa B1 (B1a – 10/5 pred Kr. – 20/30 po Kr.; Droberjar 1999b, 145). Analogický nález zápony typu Garbsch G1b z Pezinka pochádza zo Skalskej Novej Vsi, z oblasti púchovskej kultúry (Pieta 1982, 50, Taf. XVI: 15). Podľa E. Krekoviča ide podobne ako v prípade nálezu z Pezinka o starobylý tvar tohto typu noricko-panónskej zápony (Krekovič 1987, 246). Predpokladáme, že súčasti noricko-panónskeho opasku so záponou patria k najvčasnejším typom noricko-panónskych opaskových garnitúr, spadajúcich do obdobia poslednej tretiny/štvrtiny 1. storočia pred Kr.
Keďže ide o nález bez bližších nálezových súvislostí, je problematické určiť vzťah medzi mincami a súčasťami noricko-panónskeho opaska. Avšak keďže išlo o nález na pomerne malej ploche terasy a nenachádzali sa tam žiadne iné nálezy, môžeme predpokladať, že nález mincí pravdepodobne súvisí so súčasťami noricko-panónskeho opaska. Pre oblasť bratislavského oppida sa predpokladá po polovici 1. storočia pred Kr. výrazný vplyv Norikov, po porážke Bójov Dákmi okolo polovice 1. storočia pred Kr., čoho dokladom je aj hromadný nález norických mincí typu Eis, Magdalensberg a tetradrachmy s nápisom ADNAMATI z Bratislavského hradu (Kolníková 1996, 50; Čambal 2004, 42 nn.). Z toho dôvodu predpokladáme, že sa mince bratislavského typu Biatec, ako aj súčasti noricko-panónskeho opaska dostali do zeme niekedy v dobe zániku bratislavského oppida počas Augustovho principátu, v poslednej štvrtine 1. storočia pred Kr.
Možná prítomnosť noricko-panónskeho opaska s tetradrachmami v jednom poklade by dokladala jeden zaujímavý fakt. Medzi datovaním tetradrachiem (70 – 40 pred Kr.) a noricko-panónskym opaskom, ktorý možno približne zaradiť do včasnej fázy stupňa B1 (B1a – 10/5 pred Kr. – 20/30 po Kr.), resp. o niečo skôr, je niekoľko desaťročný rozdiel. To by mohlo naznačovať, že tetradrachmy sa mohli naďalej používať aj po zničení panstva Bójov. Nie je však vylúčené, že majiteľ ich mohol uchovať len kvôli obsahu drahého kovu.

Spona typu Jezerine - Feugère 12a, resp. Jezerine IIb

Bronzová oblúková spona typu Jezerine - Feugère 12a bola ako prvá definovaná J. Wernerom (Werner 1961, 143). Ide o včasnorímsku sponu s najväčšou koncentráciou východne a južne od Álp. Sponu pomenovala na základe jej toponymného náleziska Jezerine v Bosne - Hercegovine S. Rieckhoffová (Rieckhoff 1975, 24 n., Taf. 1: 5; 12). V súčasnosti sa používa označenie tejto spony ako typ Jezerine - Feugère 12a (Feugère 1985, 253–258, 438), resp. presnejšie pre typ nášho exempláru Jezerine IIb (Demetz 1999, 100, Taf. 25: 5). Nami spracovávaná spona má analógiu v Bratislave na Hlavnom námestí č. 7, vo výplni neskorolaténskeho objektu 14 (Musilová – Lesák 1996, 98 n., tab. II: 3 a, b). Zhoduje sa spôsobom výroby, ktorý je chybný (Musilová – Lesák 1996, 98), t. j. obe spony sú zdobené na spodnej strane lučíka. Zaujímavé je, že v minulosti sa pokúsil o vyčlenenie tzv. bratislavského variantu spony typu Jezerine Lev Zachar. K sponám typu Jezerine priradil nález spony, pochádzajúci z Panskej ulice 19 – 21, z objektu 3a/85 vrstvy 15/I (Zachar – Rexa 1988, 60–62, Abb. 25: 6). Avšak v jej prípade ide o odlišný typ neskorolaténskej spony, konkrétne o variant spony typu Feugère 11a (Feugère 1985, 247; Pieta – Zachar 1993, 170). V našom prípade by sme teoreticky mohli uvažovať o miestnom napodobení spony typu Jezerine - Feugère 12a, keďže ide o rovnaký spôsob výroby, podobne ako v prípade nálezu z Hlavného námestia č. 7 (zdobená spodná časť lučíka spony).
Oblúkové včasnorímske, resp. neskororepublikánske spony typu Jezerine - Feugère 12a sú v našom prostredí datované do neskorolaténskeho stupňa LTD2 po roku 50 pred Kr., pričom sa objavujú až v jeho závere okolo začiatku poslednej tretiny 1. storočia pred Kr. (Musilová – Lesák 1996, 103). Z hradiska v Devíne pochádzajú dva nálezy bronzových spôn typu Jezerine. Ide o typ spony Jezerine - Feugère 12a, vyrobenej v klasickom prevedení so zdobenou vrchnou stranou lučíka (Pieta – Plachá 1999, Abb. 11: 1), ako aj o typ Jezerine - Feugère 12b2, ktorá je zdobená na lučíku figurálnymi motívmi (Pieta – Plachá 1999, Abb. 13: 12). Oba nálezy spôn z Bratislavy-Devína sa nachádzali v neskorolaténskej vrstve, ktorá bola pod vrstvou z augustovského obdobia (Pieta – Plachá 1999, 194).
Datovanie spony typu Jezerine - Feugère 12a spadá podľa S. Rieckhoffovej do obdobia záveru rímskej republiky, pričom sa spomínaná spona vyskytuje ešte v prvých rímskych táboroch augustovského obdobia na Rýne, potom sa jej výskyt končí (Rieckhoff 1975, 26). Spony typu Jezerine boli vyrábané od polovice 1. storočia pred Kr., približne do 30 rokov 1. storočia pred Kr., avšak väčšina z týchto spôn bola vyrábaná a používaná aj počas posledných troch desaťročí starého letopočtu (Demetz 1999, 103). Podobne sú tieto spony datované aj ďalšími bádateľmi (Feugère 1985, 258; Guštin 1991, 41 n.). Podľa S. Demetza sú spony typu Jezerine IIb najstaršie spomedzi ním vyčleneného typu II. (IIa, IIc) a ich výskyt trvá zhruba do obdobia zlomu letopočtov (Demetz 1999, 105, Abb. 7). Za predpokladu, že spona typu Jezerine - Feugère 12a, resp. Jezerine IIb súvisí s nálezom štyroch tetradrachiem z Bratislavy - Rače, môže byť vodítkom aj k určeniu doby ich uloženia do zeme v období po polovici 1. storočia pred Kr., až začiatku poslednej tretiny 1. storočia pred Kr. Naskytli sa dve možnosti, kedy sa mohli mince dostať do zeme. Ide o udalosti, súvisiace s bójsko-dáckym konfliktom, resp. o niečo neskôr, pravdepodobne v období zániku bratislavského oppida na začiatku Augustovho principátu (Kolníková 1996; Čambal 2004). Keďže ide o nález bez bližších nálezových súvislostí, je do značnej miery problematické jeho presné datovanie, ako aj jednoznačné určenie vzťahu medzi mincami a nálezom spony.

Záver

Prezentované nálezy mincí bratislavského typu Biatec z Pezinka a Bratislavy-Rače sú v posledných desaťročiach jediné známe a zdokumentované hromadné nálezy, resp. nálezy obsahujúce viac exemplárov mincí tohto typu. V oboch prípadoch nálezov mincí z Pezinka a Bratislavy-Rače ide o klasické zloženie súboru mincí, kde sú zastúpené razby, spadajúce do všetkých fáz razobnej aktivity keltskej mincovne v Bratislave (Kolníková 1991, 84). Nález z Bratislavy-Rače spadá do oblasti tzv. Veľkej Bratislavy a do istej miery vyplňuje vákuum nálezov mincí bratislavského typu smerom na východ k Pezinku, odkiaľ sú v súčasnosti známe už dva nálezy tetradrachiem bratislavského typu. Oba nálezy sú dôležité aj z dôvodu, že sa v ich blízkosti našli s bronzovou sponou typu Jezerine - Feugère 12a (Bratislava-Rača), a tiež so súčasťami noricko-panónskeho opaska typu Garbsch B7g a s opaskovou záponou typu Garbsch G1b. Práve tieto predmety teoreticky môžu naznačovať obdobie, kedy mohli byť mince uložené do zeme, t. j. pravdepodobne v období úpadku moci Bójov v tomto priestore a zániku bratislavského oppida v poslednej tretine/štvrtine 1. storočia pred Kr.

Poznámky:
1 Mince sú uložené v súkromnej zbierke a kovania z noricko-panónskeho opaska sú uložené v zbierkach Mestského múzea v Pezinku.
2 Mince a spona sú uložené v súkromnej zbierke.

Literatúra
ČAMBAL, R. 2004: Bratislavský hradný vrch – akropola neskorolaténskeho oppida. Zbor. SNM, Arch. Supplementum 1, Bratislava 2004.
ČAMBAL, R. 2008: Osídlenie okresov Bratislava, Senec a Pezinok v dobe laténskej. In. Pospechová, P. – Wittgrúber, P. (Ed.).: Zborník CARNVNTVM – GERVLATA. Germánske osídlenie pri Dunaji v priestore Bratislavskej brány ako širšie hospodárske zázemie Carnunta a Gerulaty, Bratislava 2008, s. 101–117.
ČAMBAL, R. v tlači: Keltská minca typu Simmering z Blatného. Slov. Num. XIX, v tlači.
ČAMBAL, R. – POSPECHOVÁ, P. – WITTGRÚBER, P. v tlači: Keltské mince typu Simmering zo Slovenského Grobu. Slov Num. 19, v tlači.
ČAMBAL, R. – WITTGRÚBER, P. 2006: Spona typu „Alèsia“ z Pezinka. Zbor. SNM 98, Arch. 16, s. 323–330.
DEMETZ, S. 1999: Fibeln der Spätlatène- und frühen römischen Kaiserzeit in den Alpenländern. Raden/Westf.
DROBERJAR, E. 1999a: Od plaňanských pohárů k vinařické skupině. Kulturní a chronologické vztahy na území Čech v době římské a v časné době stěhování národů. Sborník Národního muzea, Praha 53, s. 1–58.
DROBERJAR, E. 1999b: Dobřichov-Pičhora. Ein Brandgräberfeld der ältern römischen Kaiserzeit in Böhmen (Ein Beitrag zur Kenntnis des Marbod-Reichs). Fontes archaeolologici Pragenses 23. Prague.
FIALA, A. 1998: Nález keltskej tetradrachmy COBROVOMARUS v Modre-Záhumeniciach. Slov. Num. 15, s. 212–213.
FEUGÈRE, M. 1985: Les fibules en Gaule méridionale de la conqête à la fin du Ve siècle ap. J.-C. Revue Archéologique de Narbonnaise, Supplément 12, Paris.
GARBSCH, J. 1965: Die norisch-pannonische Frauentrach im 1. und 2. Jahrhundert. München.
GUŠTIN, M. 1991: Posočje in der jüngeren Eisenzeit. Ljubljana.
KOLNÍK, T. 1959: Germánske hroby zo staršej doby rímskej zo Zohora, Žlkoviec a Kostolnej pri Dunaji. Slov. Arch. 7, s. 144–162.
KOLNÍK, T. 1980: Römerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei. Bratislava.
KOLNÍK, T. 1991: Zu ersten Römern und Germanen an der mittelren Donau im Zusammenhang mit den geplanten römischen Angriffen gegen Marbod 6 n. Chr. In: Die römische Okkupation nördlich der Alpen zur Zeit des Augustus. Kolloquium Bergkamen 1989: Vorträge, Bodenaltertürmer Westfalens, Bd. 26. Aschendorf Münster, s. 71–84.
KOLNÍKOVÁ, E. 1990: Neznámy hromadný nález keltských mincí z okolia Modry alebo Jura pri Bratislave z roku 1910. Slov. Num. 11, s. 249–253.
KOLNÍKOVÁ, E. 1991: Bratislavské keltské mince. Bratislava.
KOLNÍKOVÁ, E. 1996: Norische Münzen im Oppidum Bratislava und in seinem Hinterland. Slov. Num. 14, s. 9–57.
KOLNÍKOVÁ, E. 1998: Bratislavské keltské mince vo svetle doterajších poznatkov. Numizmatika 16, Bratislava, s. 1–13.
KOLNÍKOVÁ, E. 2003: Keltské mincovníctvo na Slovensku – vrchol peňažno-historického vývoja pred zlomom letopočtu. Ľudia – Peniaze – Banky. Zborník z konferencie. Bratislava, s. 33–46.
KOLNÍKOVÁ, E. 2008: Keltské mince v dejinách Slovenska. K nedožitým 80. narodeninám Jozefa Hlinku. Zbor. SNM 100, Hist. 46, s. 11–30.
KREKOVIČ, E. 1987: Rímske importy na Slovensku. Pam. Arch. 78, s. 231–282.
KVETÁNOVÁ, I. 2006: Noricko-panónske súčasti odevu v germánskych hroboch zo severnej časti stredného Podunajska. In. Droberjar, E. – Lutovský, M. (eds.).: Archeologie Barbarů 2005, Praha, s. 379–404.
MUSILOVÁ, M. – LESÁK, B. 1996: Neskorolaténske osídlenie na Hlavnom námestí č. 7 (Kutscherfeldov palác) v Bratislave. Zbor. SNM 90, Arch. 6, s. 87–105.
ONDROUCH, V. 1958: Keltské mince typu Biatec z Bratislavy. Bratislava.
ONDROUCH, V. 1964: Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava.
PÁNIS, B. 2004: Nálezy mincí z Pezinku a zo Slovenského Grobu. Slov. Num. 17. s. 193–194.
PIETA, K. 1982: Die Púchov -Kultur. Nitra.
PIETA, K. 2008: Keltské osídlenie Slovenska. Mladšia doba laténska. Archaeologica Slovaca Monographiae, Tomus XI. Nitra.
PIETA, K. – PLACHÁ, V. 1999: Die ersten Römer im nördlichen Mitteldonauraum im Lichte der neuen Grabungen in Devín. In: Fischer, Th. – Precht, G. – Tejral, J. (Hrsg.): Germanen beiderseits des spätantiken Limes. Köln – Brno, s. 179–205.
PIETA, K. – ZACHAR, L. 1993: Neskorolaténske oppidum v historickom jadre mesta. In: T. Štefanovičová a kol.: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava, s. 148–209.
RIECKHOFF, S. 1975: Münzen und Fibeln aus dem Vicus des Kastells Hüffingen (Schwarzwald-Baar-Kreis). In: Saalburg Jahrbuch 32, Berlin – New York.
ZACHAR, L. – REXA, D. 1988: Beitrag zur Problematik der spätlatènezeitlichen Siedlungshorizonte innerhalb des Bratislavaer Oppidums. Zbor. SNM 82, Hist. 28, s. 27–72.

Tab. I Pezinok. Keltské strieborné tetradrachmy bratislavského typu s nápismi BIATEC, BVSSVMARVS, NONNOS (2 kusy) a DEVIL. 1a, 1b – BIATEC: variant 3; 2a, 2b – BVSSVMARVS; 3a, 3b – NONNOS, variant 1; 4a, 4b – NONNOS, variant 1; 5a, 5b – DEVIL, variant 2 (mince 1:1 - mierka a). Súčasti noricko-panónskeho opaska: 6 – tyčinka zo spojovacieho článku, 7a, 7b – plech zo zadnej strany kovania opaska s nitmy; 8a, 8b – kovanie opaska s nitmy typu Garbsch B7g; 9a, 9b – opasková zápona typu Garbsch G1b (ko
Tab. II Bratislava - Rača. Keltské strieborné tetradrachmy bratislavského typu s nápismi BIATEC (2 kusy), DEVIL a SONNON. 1a, 1b – BIATEC: variant 3; 2a, 2b – BIATEC, variant 1; 3a, 3b – DEVIL, variant 2; 4a, 4b – SONNON, variant 4; 5a, 5b – neskorolaténska bronzová spona typu Jezerine - Feugère 12a (mince 1:1: mierka a, spona 1:2: mierka b)