Pozdravujem, vo svojej bádateľskej činnosti som sa dostal k minci prvej Slovenskej republiky - 20 korune 1941 - magnetickej. Druhý známy kus podľa dostupných informácii pôvodne zakúpený v spoločnosti N.......o .
Fakty
- pôvodná a bežná má obsah prvkov 500/500 Ag/Cu ( tak to bolo stanovené v r. 1941 )
- tá, ktorú mám k dispozícii na bádanie má obsah kovov iný ( viď. foto )
- našiel som jeden predaj takejto mince ( zrejme to isté zloženie kovov ako moja podľa popisu z Aurei - viď.foto)
- moja je naozaj magnetická
- magnetickosť kovu mince spôsobuje nikel, ktorý má magnetické vlastnosti podobné ako železo
- minca je pravá ( podľa zväčšení detailov ide o tú istú razbu ako bežná, iný kov )
Dnes som bol v akreditovanom chemickom laboratóriu, kde mi rontgenovým xrf spektometrom určili obsah zliatiny kovov mince (prístroj to určuje nie z povrchovej vrstvy , ale z vnútra mince niekoľkými meraniami )
Vie niekto odkiaľ objednávala MK kovové strižky - platničky na razbu týchto mincí 1941 ?
Ide o skúšku, alebo chyborazbu do iného ako stanoveného kovu ?
Vďaka za každý názor.
Neviem či sa vyjadrim k tejto veci odborne ale zaujimavé to je aj pre mňa , podľa mňa tých odrazených mincí do iného kovu myslím zložením veľa nebude , zopár týchto odražkov s celej tvorby vojnového Slovenského štátu popísal v knihe Gejza CHLAPOVIČ , ale neviem povedať či sa tam spomína aj táto varianta ale hoci nie určite pán CHLAPOVIČ nevedel o všetkom čo sa počas vojnových rokov upieklo v mincovni .
Ja by som to považoval podľa seba za skúšobnú razbu nakoľko sa odlišuje zložením od toho čo bolo predpísané a čo sa aj vyrazilo .
Vonku sa to dostať nemalo , presnejšie vzniknúť takáto razba nemalo , nakoľko vizerá že je z pôvodného razidla .
Čestne prehlasujem, že na tejto stránke mám iba jeden nick - rato1234
MEMENTO MORI CARPE DIEM
Zatial sa mi podarilo získať informáciu iba k 50 korune 1944 Tiso.
„Za zaujímavé v tomto smere považujeme rozhodnutie ministerstva financií raziť v r. 1944 pamätnú mincu zo 70 % striebra, o hmotnosti 16,5 gr a v náklade 2 000 000 ks. V celkovom objeme išlo o 33 ton mincového striebra s podielom 23,1 tony čistého drahého kovu! Tým, že bola táto pamätná minca rýchlo a kvalitne vyrazená a rozptýlená medzi občanov sa zachránila značná časť slovenského striebra pred prípadným nemeckým zhabaním.“
Zdroj: NOVOTNÝ, Vlastislav; MOULIS, Miroslav: Mince Československa 1918-1993
To ukazuje, že obsah kovov bol naozaj presne stanovený.
Omnia si perdas, famam servare memento
Mal som ju doma. Chytá na ňu len silný magnet.
Analýza pravdepodobne nesedí.
65% striebro - diamagnetický kov
24% meď - diamagnetický kov
5% cín - paramagnetický kov (šedý cín)
5% nikel - feromagnetický kov
1,5% zinok - diamagnetický kov
90% diamagnetické látky - vonkajšie magnetické pole mierne oslabujú a od magnetu sa odpudzujú
5% paramagnetické látky - vonkajšie magnetické pole mierne zosiľujú a k magnetu sa priťahujú
5% feromagnetické látky - sú k magnetu silne priťahované
Údajne je vo vnútri niklová platnička, čiže by malo byť toho niklu viac, spektrálka je len povrchová skúška. Išlo pravdepodobne o ušetrenie materiálu, tak pomer ag nikel hude asi 50:50
Teória s niklovou platničkou je fajn, ale nebola by to zložitá výroba v tých rokoch?
Omnia si perdas, famam servare memento
.
12:16
Zaujímavé čítanie, nejak mi v apríli uniklo, ale aspoň som sa teraz prehrabal vo svojich pamäťových bunkách, odkiaľ som vytiahol informáciu, že aj ja som čosi podobné vlastnil. Ale nakoľko tá minca nevzbudzovala vo mne žiadne podozrenie, ani som ju neskúšal magnetom ani nevážil.
Ale na uvedených hmotnostiach (14,97g Aurea a 14,9g 1numizmatik) vidíme, že sa markantne od katalógmi deklarovanej hmotnosti 15g nelíšia.
Čo sa týka dodávok kovových strížkov v danej dobe, osobne som si myslel, že to mohla byť firma z Hodrušskej doliny-Sandrik Dolné Hámre, ktorá bola jedným z dodávateľom už za ČSR.
Či sa jednalo o hotové platničky (strížky) alebo valcované plechové pásy, nevieme. To je otázka na samotnú mincovňu, pokiaľ v archívoch takúto informáciu má (objednávky), pretože v Sandriku sa to žiaľ z objektívnych príčin nedá.
14:54
Teraz keď opätovne čítam knihu Gejza Chlapoviča, nadobúdam presvedčenie, že tavenie=výrobu zliatin si obstarala mincovňa vlastnou produkciou. Na Ag 10 a 20 Ks boli totiž použité a spracované v mincovni skladované bývalé
strieborné čsl. mince.
15:50
Ďaľšie čítanie príspevkov mi prinieslo aj pobavenie v týchto dusných dňoch.
Napr. tento kolega zberateľ došiel k takémuto záveru:
Analýza pravdepodobne nesedí.
...
Kladiem si otázku. Neviem, na základe čoho nemá sedieť? Asi preto, že ju neodsúdili?
Keď zrátam prvých 5 zložiek, výjde mi číslo 100,12% ak odrátam ich odchýlku dostanem sa na číslo 99,66% a zbytok je uvádzané železo, ktorého obsah je uvádzaný v PPM (5105). Keďže vieme, že 1%=10 000 PPM, tak sa jedná o približne 0,5% Fe v danej zliatine tejto mince. Takže analýza všetkých zložiek sedí jak ´r.ť na šerbli´.
a ďaľší kolega píše:
Údajne je vo vnútri niklová platnička, ...spektrálka je len povrchová skúška...
(Údajne...) - tak toto vyjadrenie ma "dorazilo". Nová numizmatická rozprávka.
Čo sa týka tej "spektrálky"-autor tohoto fóra predsa jasne píše, citujem: "...kde mi rontgenovým xrf spektometrom určili obsah zliatiny...z vnútra mince niekoľkými meraniami )"
Doporučujem hocikomu ozrejmiť a doplniť informácie, napr. tu:
https://www.bas.cz/innov-x-systems/rucni_analyzator_kovu_delta_professio...
alebo vygúgliť čosi o XRF (Röntgenová fluorescenčná analýza)
16:23
Jedinou spomínanou skúšobnou razbou sú 20Ks s ročníkom 1939, autorov A. Peter, A. Hám, priemer 31, hmotnosť 15 s kombinovanou hranou (tá obsahovala striedajúce sa hladké a vrúbkované úseky), materiál striebro.
Odrazky sa nezachovali.
Od F. Štefunka boli odrazky priemeru 25, hmotnosti 6 potom 6,5 a 7g na overenie modelácie (uložené v NBS-MMM)
Z tohoto návrhu boli potom razené obehové 20Ks s rokom razby 1941, ako ich dnes poznáme.
V r.1939-40 sa však nerazili.
Keď zrátam prvých 5 zložiek, výjde mi číslo 100,12% ak odrátam ich odchýlku dostanem sa na číslo 99,66% a zbytok je uvádzané železo, ktorého obsah je uvádzaný v PPM (5105). Keďže vieme, že 1%=10 000 PPM, tak sa jedná o približne 0,5% Fe v danej zliatine tejto mince. Takže analýza všetkých zložiek sedí jak ´r.ť na šerbli´.
Ďakujeme za exkurz do matematiky základnej školy. Keď sa naučíš aj čítať, tak potom sa prihlás na reparát.
Túto mincu by som nazval varianta, nie skúšobná ražba.
Myslim, ze by sme mohli zhodne tvrdit, ze s mincou nie je nieco v poriadku...je ina ako bezna varianta. Varianta je dvojraz napr. Lenze u tohto je dokazatelne ine zlozenie kovov ako bolo stanovene. Kolko takychto kusov poznate a kde je to zapisane?
Omnia si perdas, famam servare memento
Z Kremnice mam informaciu, ktora takuto razbu nevyvracia ani nepotvrdzuje, rok 1941 nie je zatial spracovany.Moze ist aj o chyborazbu omylom, pristroje na vazenie by ju nevyradili, pretoze vahou nevybocuje od original razby. Odchylky kovu su povolene a presne stanovene, ale toto je zlozenim uplne mimo.
Omnia si perdas, famam servare memento
Kto vyrabal tieto strizky alebo zliatinu sa mi nepodarilo dopatrat, vela nazorov bolo za Sandrik.
Omnia si perdas, famam servare memento
Neviem odkedy dvojráz je varianta.
Neviem odkedy dvojráz je varianta.
Dobre - vysvetlím. Varianta je napríklad tu:
Varianta vzniknutá dvojrázom (tak vznikol dvojitý krížik na rotunde ). Katalóg M a Ch 2019.
Variant je správne podľa slovenčiny - slovo latinského pôvodu, mužského rodu
Varianta je z češtiny.
Omnia si perdas, famam servare memento
Dobre, neuvedomil som si, že pri nových minciach je aj dvojráz varianta, čo pri stredoveku je nemysliteľné. Nič to na tom nemení, že varianta môže byť aj rozdielne zloženie kovu. Viac info by tu asi nemalo zmysel písať. Ako skúšobná ražba to má samozrejme vyššiu cenu.