Dnes je   -   - 149 online - neprihlásený - odborná sekcia.
Macho a Chlapovič - Aukcie, Eshop, Investičné zlato

Príbehy starých medailí

Do tohto blogu budem postupne pridávať neznáme, nepublikované príbehy medailí, ktoré sa mi podarilo dopátrať alebo objasniť. Budem rád, ak to niekomu prinesie potešenie.

Začnem pre mňa staršou záležitosťou...

Socha Karla Havlíčka Borovského v Chicagu 1911 a medaila.

Tento víkend som bol v Prahe na podujatí „Jarný zberateľ“. Nedalo mi nezastaviť sa v Národnom múzeu.
Tu som objavil vo vitríne po rokoch ďašiu časť skladačky príbehu jednej medaily. Ale poďme po poriadku...

I keď redaktor, spisovateľ a básnik, Karel Havlíček Borovský tak veľmi prispel k Českému národnému uvedomeniu, až neskôr po jeho smrti mu začali od Prahy až po Havlíčkuv Brod stavať pomníky na jeho počesť.
S umeleckým stvárnením Havlíčka je spojený kutnohorský rodák Josef Stachovský (1850- 1913). Pre svoje rodné mesto vytvoril sochu Karla Havlíčka v plášti so zdvihnutou pravicou v rečníckej póze. Dielo v tej dobe získalo značný ohlas verejnosti a záujem ďalších miest o získanie kópii tejto sochy.
Tak bola kópia sochy umiestnená okrem Kutnej Hory aj vo Vysokém ned Jizerou a v Havlíčkovej Borové.
O soche sa dozvedeli aj predstavitelia českých spolkov a združení v USA.
Socha sa im zapáčila a objednali si ju. Na základe objednávky bola v roku 1909 odliata v Maškovej zlievarni v Prahe – Karlíne.
Bola dodaná do najväčšieho mesta štátu Illinois – Chicaga. Tu v Douglas parku bola slávnostne odhalená 30. júla 1911 za veľkej účasti krajanov a známych osobností.
K tejto príležitosti boli vyrobené tri zlaté pamätné medaily. Vyrobil a vyrazil Karel Malík, Chicago. Prvú obdržal sám sochár Stachovský. Druhú Zemské múzeum Království českého a tretiu Náprstkovo múzeum v Prahe.
Na moju otázku, či medailu niekde v depozite múzea vlastnia, mi bolo oznámené, že zrejme sa stratila vo vojne.
O to väčšia bola moja radosť, že som medailu objavil v expozícii Národného múzea aj s príslušným popisom.
Druhý kus bol predaný niekedy cca 6 rokov v jednej aukcii. (nie je jasné o koho medailu šlo)
A tretí kus? Nedopátral som ho, je možné, že je navždy stratený.
Za prvej svetovej vojny a aj druhej po roku 1939 bol chicagský monument pripomienkou domova pre českých emigrantov. V roku 1981 bola socha slávnostne prevezená do centra vedľa Adler planetária na pobreží jazera Michigan, kde ju nájdete dodnes.

Náčrt monumentu
súčasné umiestnenie pomníka
medaila v Národnom múzeu v Prahe
medaila v Národnom múzeu v Prahe
popis v Národnom múzeu
fotka medaily z numizmatickej aukcie

Komentáre

Re: Príbehy starých medailí

Fronta na maso - pamätník Stalinovi a medaila od Aloisa Sopra 1955

Táto medaila ma zaujala už tiež skôr, po vzhliadnutí filmu, kde toho okolo vytvorenia pomníku J.V.Stalina v Prahe bolo veľa vysvetleného. Bol to film „Monstrum“ z roku 2017 o autorovi pomníku Otakarovi Švecovi a jeho tragickom osude.

Ako to celé začalo...

Vtedajšia vláda uvažovala už koncom 40. rokov o výstavbe rozsiahleho pamätníku v Prahe. Rozhodnutie padlo a malo vyznieť ako vďaka naším osloboditeľom, tak naplánovali v časti Letná monštruózny pamätník ako poctu Stalinovi k oslavám jeho 70. rokov. K tomuto času (1949) bol položený základný kameň pamätníka a roztrhlo sa aj vrece s darmi pre Stalina. Dar vo forme vybraných medailí v kazete bol zaslaný aj z Mincovne Kremnica. Stalin sa však dokončenia diela zo žuly nedočkal, v roku 1953 umrel.

Vytvoriť návrh sa pokúsilo viacero umelcov zapojených do projektu, ako však najlepší - víťazný bol od sochára Otakara Šveca. Už pri návrhu vzniklo viac sporov a museli napríklad zväčšiť Stalina ako osobu v popredí, aby vyznel ako vodca. Ďalej museli presunúť ozbrojencov v rade na koniec, pretože sa zdalo, že Stalina chcú zatknúť.
Ani sochár Otakar Švec sa však dokončenia pamätníku nedočkal, spáchal samovraždu niekoľko dní pred slávnostným odhalením. Na slávnosti si jeho neprítomnosť nevšimli a našli ho v byte až po 5 týždňoch.
Samotný pamätník mal rozsiahle podzemné priestory, kde bolo časom plánované múzeum. Financovanie pamätníku bolo okrem iného z celoštátnej zbierky. To samozrejme nestačilo, tak pre tento účel boli okrem iného vyrazené pamätné mince Otakara Španiela so Stalinom - 50 a 100 Kčs z roku 1949. Zisk z ich predaja šiel tiež na výstavbu.

Obrie dielo bolo dokončené v roku 1955. Tu sa stalo niečo nečakané.
V roku 1956 v tajnom prejave na dvadsiatom zjazde strany Nikita Chruščov odsúdil Stalinov kult osobnosti a povedal: Je neprípustné a cudzie duchu marxizmu- leninizmu povýšiť, premeniť jednu osobu na nadčloveka s nadprirodzenými vlastnosťami podobnými vlastnostiam Boha.
Bolo to zvláštne vyjadrenie, hlavne s ohľadom na Lenina a jeho monumentálnu hrobku na Červenom námestí v Moskve otvorenej už v roku 1930.

V ČSSR tak neostávalo nič iné, len sa pomníka zbaviť. V roku 1961 rozhodli komunisti, že bude odstránený. K realizácii došlo v roku 1962 na jeseň, kedy bol odstrelený na tri krát.

Medaila

Autor Alois Sopr bol poverený vypracovaním medaily presne podľa predlohy pomníka.
K tejto medaile spojenej s pomníkom sa viaže dvojaký účel použitia jasný už z nápisu na medailách. Averz bol rovnaký- Stalin so zástupom pracujúcich, ktorých vedie. Na reverze bol použitý text Budovateli pomníku J.V. Stalina v Praze 1955, alebo Svému osvoboditeli Československý lid 1955.
Väčší výskyt je pozorovaný u prvej verzie. Samotná medaila bola razená v mincovni Kremnica v bronze, striebre a striebre pozlátenom.
Alois Sopr bol po druhej svetovej vojne asistentom Otakara Španiela, čo mu dalo dobrý základ pre ďalšiu prácu. V štýle jeho práce môžeme sledovať náznaky kubizmu.
Bol autorom ešte jednej pamätnej mince v tom čase - strieborná minca 50 Kčs bola vydaná na pamäť 10. výročia oslobodenia Československej republiky Sovietskou armádou v roku 1955. Popri tom je autorom viacerých plakiet a medailí tej doby.

Medaila averz

Omnia si perdas, famam servare memento

Re: Príbehy starých medailí

medaila reverz

Omnia si perdas, famam servare memento

Re: Príbehy starých medailí

medaila reverz verzia

Omnia si perdas, famam servare memento

Re: Príbehy starých medailí

pomník Stalina

Omnia si perdas, famam servare memento

Re: Príbehy starých medailí

100 Kčs 1949 Španiel

Omnia si perdas, famam servare memento

Re: Príbehy starých medailí

50 Kčs 1955 Sopr

Omnia si perdas, famam servare memento

Re: Príbehy starých medailí

Kálmán Tisza z Borosjenő a jeho medaila z roku 1885

Medaila ma zaujala zvlášť vydareným portrétom politika Rakúsko - Uhorska v čase dualizmu, Kálmána Tiszu.

Kto bol Kálmán Tisza?

Politik označovaný ako „generál“ pre svoje rozhodné názory, bol vo funkcii premiéra a aj dlhé roky predsedom Liberálnej strany. Urobil veľa pre Budapešť. Bolo v nej vybudovaných niekoľko kľúčových stavieb. Počas Tiszovej vlády bolo prijatých niekoľko zákonov, ktoré mali slúžiť k blahobytu hlavného mesta. Tak tomu bolo v prípade zákona prijatého v roku 1880 „Výstavba štátneho domu“, podľa ktorého musí byť v priestore na námestí postavený parlament, v ktorom budú obe komory parlamentu. Ten bol dokončený v roku 1902. Počas svojho pôsobenia vo funkcii sa však Tisza snažil potláčať národnostné menšiny v Uhorsku.

V marci 1875 bol vymenovaný za ministra vnútra a v októbri za predsedu vlády cisárom Františkom Jozefom I. Od tej doby viedol 15 rokov Uhorské kráľovstvo ako predseda vlády, pričom dlho zastával aj funkciu ministra vnútra, no v druhej polovici 80. rokov 19. storočia prevzal aj vedenie Ministerstva financií ako predseda vlády. Svoju vládnu stranu držal pohromade železnou päsťou. V marci 1890 rezignoval na premiérsky post, ale zostal dominantnou postavou vládnej Liberálnej strany. Tisza odstúpil na protest proti údajnému zasahovaniu rakúskeho cisára do jeho právomoci.

Medaila

K 10. výročiu ministra Kálmána Tiszu. 1885.
Averz: Portrét Kálmána Tiszu otočená vpravo, L.A. v ramennej časti.
Reverz: 1875-1885 / STRANA SLOBODY / KÁLMÁN TISZA / 10 ROKOV /
NA PAMIATKU JEHO MINISTERSTVA - text je obkolesený dubovým a vavrínovým vencom.

Autor medaily: Antal Loránfi - sochár (1856-1927).
Predná strana – averz, Károly Gerl (1857-1907).
Reverz vyryl medailér Elek Mayer (1840-1919).
Priemer medaily je 70mm.
Výskyt: v bronze, v striebre a v zlate
Zlatá sa nachádza v Galérii medailí Maďarského národného múzea v Budapešti

Medaily objednala Liberálna strana.
Razené v Kremnici.
Pôvodnú etui k tejto medaile sa mi žiaľ nepodarilo dopátrať.
Averz (portrét) pamätnej medaily je bravúrnym dielom medailéra K. Gerla.

Omnia si perdas, famam servare memento

Re: Príbehy starých medailí

Andrej Vandrák a jeho medaila z roku 1883

Zberatelia z Prešova a okolia vedia, že „miestne“ medaily sú celkovo vzácne a cenené.
Medzi nich patrí medaila Andreja Vandráka.
Medailu s portrétom profesora vyrazili v roku 1883, razila sa pri príležitosti jeho päťdesiatročného pôsobenia v kolégiu.

Andrej Vandrák

24 januára 1807 sa narodil Andrej Vandrák filozof, pedagogický spisovateľ († Prešov, 14. 9. 1884). Rodičia ho najprv poslali študovať do Košíc, aby sa naučil po nemecky, potom pokračoval v štúdiu v Rožňave, potom v Prešove a v Tisovci, zložil kandidátske skúšky na kňaza. Študoval na univerzitách v Nemecku a ukončil štúdium v roku 1831, odkiaľ sa vrátil do Prešova, neskôr tu celý čas učil a bol riaditeľom Evanjelického kolégia. Vypracoval organizačné predpisy maďarských protestantských stredných škôl, učebnice psychológie, logiky, etiky, právnej filozofie. Vandrák bol zároveň korešpondentom Maďarskej akadémie vied. Stál na čele Evanjelického kolégia v Prešove vo funkcii riaditeľa. Stal sa výraznou osobnosťou, neúnavným reformátorom gymnaziálneho štúdia, významným predstaviteľom prešovskej filozofickej školy druhej polovice 19. storočia. Pedagogickou prácou predstavoval jednotu kolégia – postupne prednášal na všetkých štyroch kolegiálnych ústavoch. Vo funkcii knihovníka v kolégiu bol 32 rokov (až do roku 1865).
V roku 1882 mu viedenský dvor udelil Malý kríž Rádu Františka Jozefa za zásluhy o vzdelávanie. Dňa 15. septembra 1883 oslávili jeho päťdesiate výročie ako profesora. Zomrel o rok neskôr, 14. septembra 1884. Mramorový náhrobok označuje miesto jeho odpočinku na luteránskom cintoríne.

Medaila

Medaila je zo striebra, značená na hrane. Má priemer 35,7 mm, váhu 20,29 g a na hrane je puncová značka a značka J•C.
Tieto parametre poskytlo Múzeum mincí a medailí NBS.
(fotky medaily sú z aukcie Macho a Chlapovič)

Averz: portrét Andrej Vandrák
Reverz: dubový veniec a v ňom nápis : Prešov Evanjelické kolégium, na oslavu 50. ročného jubilea učiteľa 1883

Značka J.C, ktorá je vyrazená na hrane značí že ide o rakúsku medailu a autorom je Jozef Christlbauer.
On sám nemohol byť vo svojej dobe uvádzaný ako medailér, pretože nemal zložené potrebné skúšky. Napriek tomu mal svoju vlastnú razobňu kovov vo Viedni.

Medailu dali vyrobiť k 50. výročiu pôsobenia Andreja Vandráka ako profesora na Prešovskom Evanjelickom kolégiu. Takže zadávateľ bol podľa náznakov pravdepodobne práve Prešovské kolégium. V tomto čase vznikla významná zbierka na podporu študentov kolégia : " Pri príležitosti 50. výročia činnosti profesora Andreja Vandráka jeho priatelia a žiaci usporiadali zbierku a sumou z nej v hodnote 2 000 zlatých založili štipendijnú základinu Andreja Vandráka. "

Evanjelické kolégium v Prešove

Omnia si perdas, famam servare memento

Re: Príbehy starých medailí

averz medaily

Omnia si perdas, famam servare memento

Re: Príbehy starých medailí

reverz medaily

Omnia si perdas, famam servare memento

Re: Príbehy starých medailí

pripojím ešte krátky článok z netu... "Prešovský filozof chápal človeka zaujímavým spôsobom. Videl ho totiž ako umelecké dielo. Avšak kým výrazom obrazov sú farby, či výrazom hudby harmónia, výrazom umenia byť človekom je jeho morálny charakter."