Medailérsky klub, o.z. a Spoločnosť Andreja Hlinku si vás dovoľujú pozvať na verejné predstavenie pamätnej medaily
k 160. výročiu narodenia Msgr. Andreja Hlinku a 30. výročiu vzniku Radu Andreja Hlinku
Medailu vytvoril majster akad. sochár Marián Polonský z úcty k Andrejovi Hlinkovi. Portrét medaily vychádza z Radu Andreja Hlinku, štátneho vyznamenania udeľovaného prezidentom Slovenskej republiky za mimoriadne zásluhy o vznik samostatnej Slovenskej republiky, ktorého autorom je Ladislav Čisárik a portrétu Marián Polonský
Kedy: piatok 27.9.2024, od 14:00
Kde: DK Ružinov, Bratislava
https://medailerskyklub.art/medaila-andrej-hlinka/
Všetci sú srdečne vítaní!
Tešíme sa na priateľské stretnutie s Vami
Medailérsky klub
Predstavujeme reverz medaily k 160. výročiu narodenia Msgr. Andreja Hlinku a 30. výročiu vzniku Radu Andreja Hlinku
Reverz medaily predstavuje
Matka Sedembolestná – Patrónka Slovenska
Obrubu tvorí obrys kvetu šípovej ruže, pozostávajúcej z piatich lupeňov, čo vyjadruje večnosť, slnko a dokonalosť – ktorá tvorí zároveň Rad Andreja Hlinku a ako je aj na erbe mesta Ružomberok, rodisku Andreja Hlinku. Vo vnútri je zobrazená Šaštínska pieta Matka Sedembolestná – Patrónka Slovenska, s modlitbou Oroduj za nás, vychádzajúca z drevenej sochy z roku 1564, centrálneho sakrálneho prvku národnej svätyne Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. V roku 1927 vyhlásil pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovaccham gentem Sedembolestnú Pannu Máriu za Patrónku Slovenska. V roku 1864, na tristé výročie sochy, dovolil pápež Pius IX jej druhé korunovanie. Narodil sa tiež Andrej Hlinka.
Kompozíciu tvorí v hornej časti zjednodušená silueta panorámy Tatier s 3 najvýraznejšími a najvyššími vrcholmi: Kriváň (2 495 m), v strede najvyšší Gerlachovský štít (2 655 m) s typickým Gerlachovským kotlom a napravo Lomnický štít (2 634 m).
Cez Tatry osvetľujú zvrchu celú kompozíciu slnečné lúče, dopadajúce tiež na slovenský znak v ľavej časti a obrys mapy Slovenska dopadajú tri lúče na Šaštín, Černovú (súčasť Ružomberka), rodisko Andreja Hlinku a Litmanovú, miesto zjavenia Panny Márie Nepoškvrnenej Čistoty na hore Zvir v rokoch 1990 až 1995.
Pod slovenským znakom sa nachádza lipová ratolesť – slovenský národný strom, symbol Slovanstva, slobody, mieru a nádeje, ale aj lásky a vernosti či odolnosti a trvalosti.
Napravo je ratolesť divokej ruže, symbolizujúcej silu a jej tŕne najvyššiu obetu, je silno spojená s kresťanskou vierou a symbolom čistoty a lásky, ktorá dokáže zvíťaziť nad všetkým. Tiež symbolizuje večne živú dušu a stala sa tiež mariánskym symbolom.
Sochu Sedembolestnej Panny Márie dala zhotoviť v roku 1564 zbožná grófka Angelika Czoborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Matky Božej. Rod Coborovcov bol majiteľom Šaštínskeho panstva, kým ho v roku 1736 získal František Štefan Lotrinský, manžel arcivojvodkyne Márie Terézie. Po prvý raz navštívila Šaštín spolu so svojim manželom krátko pred svojim nástupom na trón na sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra 1740, počas ich pobytu v Holíči. Potom prišla poprosiť o ochranu pre seba i monarchiu 2. septembra 1741, v čase, keď viedla vojnu s Pruskom o rakúske dedičstvo (1740-1748). Po skončení vojny navštevovala Šaštín pravidelne každé dva roky počas augusta alebo septembra, v období, keď sa zdržiavala spolu s rodinou na Holíčskom zámku.
Bolo bežné, že ctitelia svoju úctu k Panne Márii vyjadrovali aj korunovaním jej sôch. Šaštínsku pietu – hlavu Matky aj Syna – zdobila do roku 1864 typická, dvakrát vykrojená rakúska koruna, kým na ňu v tomto roku nevložili novú, dodnes zachovanú korunu. Prvé korunovanie sa uskutočnilo v roku 1762 počas konsekrovania chrámu, keď bolo súsošie šaštínskej Piety slávnostne prenesené na hlavný oltár mariánskeho chrámu za prítomnosti rakúskej cisárovnej Márie Terézie a jej manžela cisára Františka Lotrinského, ako aj ich synov Jozefa a Leopolda. Mramorový oltár bol darom panovníčky, ktorá prispela aj na stavbu veľkoľepého chrámu, vybudovaného z milodarov a za podpory vznešených donátorov. Ako prejav úcty venovala panovníčka soche Sedembolestnej tiež koruny a zo striebra utkaný plášť, svätožiaru či pozlátené lúče a svietniky a striebornú trojbokú tepanú lampu so striebornými srdcami s menami všetkých detí panovníčky a ich erbami.
Mária Terézia mala letné sídlo v neďalekých Strážach, ktoré dnes tvoria so Šaštínom jedno mesto Šaštín-Stráže. Aj ona počas svojho pobytu takmer každú nedeľu prichádzala ku kaplnke a veľmi zbožne sa modlila pred sochou Panny Márie Sedembolestnej. A keď videla tie veľké zástupy, ktoré sem prichádzali na púť, dala si zavolať predstavených paulínov a požiadala ich, aby sa dali do stavania tohto veľkého chrámu. Dala im aj veľkú sumu peňazí a sľúbila im, že bude podporovať celú stavbu. Urobila to dosť tajne, veď bola cisárovnou v krajine, kde náboženské pomery neboli ešte usporiadané, kde bolo mnoho šľachticov protestantov, ktorí mali negatívny postoj k úcte k Panne Márii. Tento chrám by neexistoval, keby na jeho výstavbu nebola poskytla Mária Terézia veľkú finančnú pomoc.
Tretia korunovácia sochy sa uskutočnila v roku 1995, keď sv. pápež Ján Pavol II. počas svojej druhej návštevy Slovenska navštívil Šaštín, kde v prítomnosti vyše 400 000 pútnikov slávil sv. omšu a korunoval milostivú sochu Sedembolestnej Panny Márie Patrónky Slovenska.
Šaštín je od čias umiestnenia sochy Panny Márie známy predovšetkým ako mariánske pútnické miesto.
Okrem sv. pápeža Jána Pavla II. navštívil Šaštín v roku 2021 aj pápež František, ktorý v závere slávnostnej bohoslužby položil k nohám Sedembolestnej zlatú ružu, výraz vďaky Šaštínskej madone za úspešnú operáciu, ktorú podstúpil niekoľko týždňov pred návštevou Slovenska. Symbol zlatej ruže používajú pápeži ako prejav svojej vďaky a úcty k významným chrámom alebo pútnickým mariánskym svätyniam.