Zlato v službách republiky: Odkiaľ pochádzalo zlato pre SVD, prvorepublikové dukáty?

Keď dnes obdivujeme nádherne spracované svätováclavské dukáty (SVD), málokto sa zamyslí nad tým, odkiaľ vlastne pochádzalo zlato, z ktorého boli razené. Táto otázka ma v posledných dňoch zaujala natoľko, že som sa pustil do hľadania odpovedí — a zistil som, že pôvod zlata bol v medzivojnovom období nielen praktickou, ale aj symbolickou témou.

V časoch Prvej republiky mal pôvod suroviny význam ďaleko presahujúci len jej kvalitu. Zlaté dukáty boli totiž viac než len investičným alebo pamätným predmetom – boli vyjadrením národnej hrdosti. Aj preto sa kládol dôraz na to, aby zlato pochádzalo z "domáceho" zdroja – z českého kovu, ako to výstižne hovorí aj nápis na vtedajších zlatých medailách: "Jsem ražen z českého kovu."

V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, odkiaľ presne toto zlato pochádzalo. Spoločne odhalíme príbeh, ktorý sa skrýva za leskom prvorepublikových dukátov – príbeh o identite, tradícii a dôvere v mladú republiku.

Svätováclavské dukáty, razené v Kremnici v rokoch 1923–1939, sú nielen vrcholom československej mincovej tvorby, ale aj symbolom národnej identity prvej republiky.
Ich hodnota však nespočíva len v umeleckom prevedení a nízkych nákladoch, ale aj v pôvode kovu, z ktorého boli vyrobené.
V začiatkoch sa kládol veľký dôraz na použitie výhradne domáceho zlata — z riek, baní a rýžovísk ČSR, aby sa nové mince stali aj „kovovou kronikou“ národného bohatstva.

Hlavné zdroje zlata

1. Riečne zlato z Otavy a Šumavy
Získavané najmä z povodia rieky Otavy (Kašperské Hory, Zlatý Potok, Rýžoviště).
Išlo o historicky významný zdroj zlata v Čechách, rýžovaný po stáročia.
Malo veľmi vysokú rýdzosť, čo uľahčovalo jeho spracovanie.
V prvých rokoch razby SVD tvorilo 40–50 % domáceho kovu.

2. Zlato z bane Zlatodul Roudný
Priemyselná baňa Roudný pri Soběslavi bola najväčším moderným zlatodolom v Československu.
Aktívna hlavne v rokoch 1901–1930, s ročnou produkciou desiatok kilogramov zlata.
Rýdzosť okolo 930–940/1000 — pred použitím na dukáty bolo nutné zlato rafinovať na 986/1000.
V rokoch 1923–1925 tvorilo až 50–60 % kovu v dukátoch, postupne však jeho podiel klesal a po roku 1929 úplne zanikol.

3. Zahraničné zlato
Najmä po roku 1929 bolo nutné dopĺňať zásoby importom.
Hlavní dodávatelia: Švajčiarsko, Belgicko, Juhoafrická únia.
V 30. rokoch tvorilo zahraničné zlato 70–100 % objemu kovu.

Vývoj podielu domáceho a dovozového zlata
Prehľad podľa rokov

Numizmatický význam pôvodu zlata

1923–1925 – najžiadanejšie ročníky z hľadiska pôvodu kovu: 100 % české zlato, prevažne Roudný + Otava.
1926–1928 – stále vysoký podiel domáceho kovu, ale už miešaný s dovozom.
Po 1929 – numizmatická hodnota je daná skôr nízkym nákladom a stavom mince než pôvodom kovu.

Záver

Pôvod zlata v svätováclavských dukátoch je kľúčovým historickým a zberateľským faktorom.
Kým prvé tri ročníky nesú v sebe čisto „český kov“ z posledného veľkého domáceho zlatodolu a zo storočiami rýžovaných riek, neskoršie ročníky už odrážajú ekonomickú realitu — vyčerpanie domácich zásob a potrebu dovozu.
Zberateľ, ktorý drží v ruke dukát z rokov 1923–1925, tak drží aj kúsok poslednej veľkej éry československého zlata.